Marián Gáborík vyrastal v trenčianskej štvrti Za mostami v rodinnom dome, ktorý vlastnými rukami postavil jeho otec Pavol. O deväť rokov starší brat Branislav odohral jednu sezónu v Dukle Trenčín ako útočník. Predtým získal s Duklou federálny titul v staršom doraste. Dnes pôsobí na poloamatérskej báze ako skaut Minnesoty. Otec Pavol má malú firmu zaoberajúcu sa drevom.
Pavol Gáborík o synovi: „V detstve bol zdravo živý, no žiadne väčšie vylomeniny nerobil. Školu zvládal vcelku bez problémov, vážim si, že urobil maturitu na odevnej priemyslovke. Absolvoval výberovú špecializáciu módny návrhár. Je to vskutku poloumelecká škola, tvorivá. Dodnes ho vnímam tak, že aj pri hokeji má blízko k umeniu. Múzy sa uňho snúbia so športom. Z predmetov ho najviac bavili dejiny výtvarného umenia. Veľa a rád kreslil, maľoval. Keď k nám začali chodiť hokejoví agenti, vždy ich zaujali jeho výtvarné kolekcie. Vnútri je jemný, citlivý, čo však pri tvrdom hokeji a biznise okolo neho nemôže dať najavo. Na ľade z neho vyžaruje sebavedomie. Takých hráčov je viac. Marián je hĺbavý, nervy mu uletia iba veľmi zriedka. Prirodzenou inteligenciou sa zorientoval pri prechode na americký spôsob života a najmä na písané a nepísané zákony profišportu.
Dôležité je, že sa naučil prekonávať prekážky a nikdy nemal sklony rezignovať. Popularitu zvláda tiež normálne. Spočiatku mu síce nevoňali početné rozhovory s médiami, no časom si zvykol a svojím spôsobom sa obrnil. Mal šťastie aj na trpezlivý prístup trénera Lemaira. V Minnesote z neho systematicky budujú obojsmerného hokejistu, ktorý okrem útočnej produktívnosti dokáže plniť aj defenzívne úlohy. Niektorí vravia, že jeho štýl sa ponáša na Tonyho Amonteho z Philadelphie. Budúcnosť patrí komplexným hráčom.“
