Zákon je ústavný, potrebuje 90 hlasov na schválenie a bez opozície to nepôjde.
„Na 50 percent je úplne iný, ako sme sa dohodli,“ tvrdí Abelovský o viní z toho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý návrh predkladá. Ten vraj vložil do zákona sporné odstavce o funkcionároch samosprávy, o tzv. postzamestnaneckých obmedzeniach či o povinnosti blízkych verejného funkcionára podávať majetkové priznanie. Abelovský tvrdí, že „sa na poslednom grémiu (Národnej rady - pozn. red.) dohodlo, že tam nebudú“.
Lipšic naopak hovorí, že v návrhu zákona nie je nič, o čom by zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí sa na jeho príprave podieľali, nevedeli.
Lipšic pripomína, že KNP sa na príprave návrhu zo začiatku nezúčastňoval, pretože v tom čase ešte nebol samostatným klubom. A po tom, čo boli prizvaní k spolupráci, sa ich zástupca jedného z dvoch stretnutí nezúčastnil. „Tak ma udivuje, odkiaľ pán poslanec Abelovský takéto informácie má. Obávam sa, že nie sú veľmi relevantné,“ povedal pre SME.
Abelovský svoj návrh pôvodne mienil predniesť v mene všetkých opozičných klubov. Ukazuje sa však, že sa prerátal.
HZDS dosiaľ nemá jasno, aký postoj k návrhu zákona zaujme. „Nie sme celkom presvedčení, či ho stiahnuť, alebo nie,“ povedal podpredseda hnutia Ján Kovarčík.
Zato najsilnejší poslanecký klub - Smer - vraj jasno má a s názorom Abelovského nesúhlasí. „Zákon v prvom čítaní určite podporíme,“ tvrdí Igor Federič.
Abelovský svoj úmysel napokon neuskutočnil. „Keď som videl, že nebudem mať podporu, tak som návrh nedal.“ Upozorňuje, že ak sporné veci nebudú ešte v prvom čítaní odstránené, koalícia bude mať o problém viac. „Ak to opozícia zablokuje, návrh zákona bude môcť byť znova podaný až o šesť mesiacov.“
Lipšic však naďalej verí, že sa nájde potrebných 90 hlasov. „Smer s návrhom zákona nemal problémy. Ak by ho nepodporili, tak by ma to veľmi vážne prekvapilo.“
sporné okruhy návrhu zákona- Volení funkcionári samosprávy obcí a vyšších územných celkov. Podľa Lipšica sa prijalo kompromisné riešenie - poslanci obecných zastupiteľstiev v návrhu nefigurujú a starostovia môžu živnostníčiť. Združenie miest a obcí Slovenska naďalej vytrvalo bojuje za to, aby zákon na nikoho z volených funkcionárov samosprávy nemal dosah.
- Tzv. postzamestnanecké obmedzenia. Verejný funkcionár, ktorý za ostatné dva roky hlasoval za rozhodnutie napríklad poskytnúť štátnu pomoc, by sa rok od odchodu z funkcie vo firme, ktorá štátnu pomoc získala, nemohol zamestnať. Lipšic tvrdí, že táto otázka bola dohodnutá.
Od obmedzení sú oslobodení poslanci Národnej rady, mestských a krajských zastupiteľstiev, sudcovia Ústavného súdu, členovia Súdnej rady, verejný ochranca práv a členovia Bankovej rady NBS.
- Povinnosť blízkych verejného funkcionára, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, podávať majetkové priznanie. Lipšic: „Tam nebola zhoda všetkých klubov, ale zhodu všetkých nedosiahneme nikdy. To už musí riešiť parlament.“
- Najprísnejšia sankcia za hrubé porušenie zákona - strata verejnej funkcie, u poslancov strata mandátu. Lipšic: „Len faktom je, že kluby, ktoré mali problém s týmto ustanovením, nenavrhli žiadne iné alternatívne riešenie.“ (joč)
