Droga je látka, na ktorú si človek vytvára psychickú alebo fyzickú závislosť. Podľa toho je narkoman takmer každý. Cigarety, alkohol, ale aj káva patria medzi drogy legálne, ktorých užívanie nie je trestné. Do kategórie liečených závislostí s prívlastkom chorí ľudia patria zasa gambleri (závislí na hracích automatoch), workoholici (na práci) či nymfomani (na sexe). Všetky tieto závislosti ničia osobnosť, charakter, rodiny, zdravie. Mimo zákon sú postavené drogy, na ktorých závislosť prepuká rýchlo a ich účinky sú často nevratne devastujúce.

Drogová scéna na Slovensku
"Je rozmanitá," hovorí riaditeľ Národnej protidrogovej jednotky. Jeho zaujímajú drogy nelegálne, ktorých výroba, predaj a držba je trestná. Základom činnosti policajtov má byť chrániť zákon a nie zaoberať sa psychológiou či mäkkými a tvrdými drogami.
Na druhej strane je odborník pre drogové závislosti ministerstva zdravotníctva Ľubomír Okruhlica, ktorého zaujímajú závislosti a nie, či je droga legálna alebo nie. "Drogovú scénu vytvárajú alkoholici, tí, čo zneužívajú lieky, ako aj heroinisti." Zásadné, čo o drogovej scéne Okruhlica naisto vie, je, že "bola, je a bude".
Díleri hovoria jednoznačnejšie: "V poslednom čase je hrozný boom drog. Najmä trávy, ale aj kokaínu. Berú to najmä mladí ľudia. Nemajú absolútne žiadny zmysel ani alternatívnu zábavu. Program nie je v meste žiadny, párty sú, ale na tých sa fetuje, v telke tiež nič nejde, prácu nemajú, nič ich nebaví a čím majú menej peňazí, tým viac to kupujú."

Piko, péčko, pervitín - najdostupnejší
V rámci svojho pôsobenia si každý rieši svoje problémy. Ktoré drogy sú najrozšírenejšie, ktoré najdevastujúcejšie a ktoré najobľúbenejšie...
Policajtom robí starosti najmä pervitín. "Je to najčastejšie zneužívaná droga, lebo je najdostupnejšia. Náklady na zriadenie laboratória a potrebné ingrediencie nie sú drahé." Pervitín majú najradšej mladí ľudia. Stačí jedna dávka a výsledok je dosť lacná zábava na celú noc. Vyrážky sú to najmenšie zlo, ktoré ich z neho čaká. Táto nacistická droga, vyrábaná a používaná vojskom za druhej svetovej vojny, prežila svoj absolútny vrchol aj za socializmu v Čechách. "Českí odborníci mali dlho pocit, že pervitín nie je taký nebezpečný ako heroín, ale po pervitíne sú ľudia oveľa zničenejší, niekedy nevratne. Šnupanie a pichanie si pervitínu nevzrastá len v Bratislave, ale na celom Slovensku."
O starosť viac robí skutočnosť, že z konzumentov sa stávajú nielen díleri, ale priamo variči pervitínu. "Policajti hlásia vzostup drogy a u nás lekárov sa to prejaví, keď príde k poškodeniam konzumentov. Pri pervitíne to teda bude o rok, o dva. Uvidíme."

Marihuana plus extáza - najobľúbenejšie
Čísla, koľko máme registrovaných narkomanov, teda ľudí, ktorí vyhľadajú lekársku pomoc, sú síce presné, ale o drogovej scéne veľa nehovoria. "Liečia sa ľudia závislí najmä od tvrdých drog, lebo akútne potrebujú pomoc. Tam sme zaznamenali pokles, v roku 2002 sme mali najnižší počet liečených za posledných šesť rokov. Objavila sa však doslova epidémia fajčiarov kanabisu (marihuana) a konzumentov syntetických drog ako extáza. Väčšina z nich nás nevyhľadá, lebo takúto pomoc nepotrebuje. Vážne zdravotné poškodenie je tam relatívne malé, v centre činnosti zdravotníctva je to okrajové," vysvetľuje Okruhlica.
Tráva a extáza sú najrizikovejšie u mladých konzumentov, vypadnú zo školy a stávajú sa ku všetkému ľahostajní. "Nevieme o nich priamo, len sprostredkovane. S nimi sa dostáva do kontaktu a konfliktu len škola, rodičia a polícia." Aj na fajčení trávy a jedení tabletiek extázy sa človek stáva psychicky závislým, ale nie je intelektuálne poškodený - preto sú čísla o registrovaných narkomanoch skresľujúce.

Spravodajstvo pre rodičov
Nielen škola, ale aj rodičia často reagujú na závislosť detí neskoro. V spoločnosti, kde sa holduje najmä alkoholu, nepozná strašia generácia účinky a prejavy tej-ktorej drogy a na dieťati si príznaky všimnú väčšinou až keď je neskoro. Varovné sú najmä čísla, ktoré prezrádzajú, že drogu prvýkrát okúsia deti medzi 13 až 16 rokom.
Je známe, že k dispozícii k droge formuje prostredie dieťa od malička. Rodiny, kde je rituálom piť kávu, kde je normálne fajčiť, kde sa pred očami detí zabáva za pomoci účinkov alkoholu, sú rodinami, kde sa deti tiež raz budú rozhodovať pre nejaký rituál. Ibaže v ich generácii je pitie legálneho alkoholu a fajčenie nelegálnej trávy iba vecou priority.
"Prvý signál je cigareta. Ak zistíte, že vaše dieťa v 13-14-15 fajčí, je to signál, že si ľahšie zoberie drogu," varuje Ľubomír Okruhlica. Zároveň poznamenáva, že z toho netreba robiť politiku a fajčiar neznamená narkoman, "ale pozorovania hovoria, že medzi užívateľmi tvrdých drog je 99 percent fajčiarov. Väčšina z nich začínala okolo 15 roku".
Naopak je to s marihuanou, od cigarety k nej prechádza malé percento ľudí. Zarytí "huliči" trávy sú často zarytými odporcami nikotínu. Prečo to s radosťou vysvetľujú, broja proti legálnej droge - cigaretám, a demonštrujú za legalizáciu nelegálnej marihuany, vysvetľuje Ľubomír Okruhlica jasne: "Drogy sú pre nich zajímavou témou, dokonca témou číslo jeden. Všetko je dobrá zámienka, ako drogu tematizovať, to ich baví najviac."

Od trávy k alkoholu, od cigarety kamkoľvek
Trestné sadzby za marihuanu, ktorá telo natoľko nedevastuje, a hocijakú inú látku, ktorá okrem poškodení organizmu vyvoláva aj kriminalitu ako krádeže, lúpeže a agresivitu - je rovnaká. "Nerozlišujeme to. Iste, dá sa povedať, že marihuana je menej nebezpečná, ale z našich analýz vyplýva, že je často prestupnou stanicou k tvrdým drogám, aj keď to nie je pravidlom," tvrdí riaditeľ Národnej protidrogovej jednotky. Ibaže lekár Okruhlica s ním nesúhlasí: "Konzumenti kanabisu majú sklony k prechodu na alkohol, pokiaľ je dostupný, a nie na tvrdé drogy."
Ak sa niekto dostal k tráve cez nikotín, tam je riziko prechodu aj na tvrdé drogy. Najpozorovateľnejší prechod od drogy k droge je u pervitinistov, z ktorých sa časom stávajú heroinisti. Zo stimulačného pervitínu telesne aj psychicky vyčerpaní siahajú po utlmujúcom, aj keď drahom ópiáte - heroíne. Kokaín spomínajú lekári najmenej. Aj u nás má svojich vyznavačov, ale skôr ako k závislosti sa dostanú k finančnému vyčerpaniu. Preto je tu málo ľudí liečených na závislosť od kokaínu. Zaujímavý je však pre policajtov, lebo v obchode s ním sa točia veľké peniaze.

Policajti versus lekári
Nejaký čas to vyzeralo, že nám neostáva pýtať sa iné, iba koho vlastne tí naši policajti chytajú. Medializované prípady ako Oskar Rózsa s trochou halucinogénnych húb v aute, Dušan Cinkota s podstatne väčším balíkom pervitínu vo dverách bytu dílera, razie v podnikoch a na hudobných festivaloch ako posledne v Juri. Zopár konzumentov, 120 kukláčov a úlovok žiadny. Našťastie, slová šéfa protidrogovej jednotky: "My sa orientujeme na výrobcov, dovážateľov, prechovávateľov a dílerov, nie na konzumentov," sa začínajú plniť. V priebehu krátkeho času majú za sebou protidrogoví zhabanie dvoch väčších zásielok a rozbitie dvoch gangov. "Bežní" policajti zasa prídu do kontaktu skôr s užívateľmi.
Riaditeľ NPJ priznáva, že o drogách sa informujú aj u lekárov a expertov, lebo to k ich teoretickej výbave patrí. Toleranciu podporenú názormi, že narkomani sú chorí ľudia, by ste však u nich očakávali zbytočne. "Drogy jednoducho nenávidím," hovorí.
Ľubomír Okruhlica má viac záujem o spoluprácu, ktorá by bola obom zložkám na osoh. "Rozdiel je jednoduchý - policajti majú na prvom mieste záujem verejnosti, a preto sledujú zdroje. Zdravotníctvo má z ústavy na prvom mieste ochranu jednotlivca a jeho zdravia. Preto neposkytujeme osobné údaje a informácie o ľuďoch, čo prišli do styku s drogou. Mali by sme však spolupracovať práve na základe najviac šírených drog - koľko ľudí sa lieči, kde je nárast, kde pokles, aký je pohyb drog - aby sme vedeli, na čo sa pripraviť. Informácie o sebe však zachytávame len cez tlačovky a médiá."
Ako príklad použil, že epidémia heroínu, ktorú zaregistrujú policajti, sa u lekárov prejaví až po čase. "Teraz už vieme, že momentálne je epidémia syntetických drog. V zahraničí sa hneď vytvoria akčné skupiny, ktoré situáciu riešia." Na Slovensku drogy patria do pôsobnosti podpredsedu vlády Pála Csákyho. Za celý čas, čo je vo funkcii sa žiadny problém s drogami na verejnosť nevyplavil, akoby sa nič nedialo. Možno preto, že nerobí chyby, lebo jeho úrad v tomto smere žiadnu činnosť nevyvíja. "A to, čo funguje, je len vďaka našim kontaktom na najnižšej úrovni," hovorí Okruhlica.

Medializácia je propagácia
Od pamätného vystúpenia Richarda Mullera v Markíze sa sťažila situácia aj novinárom a komukoľvek, kto o drogách a svojej skúsenosti s nimi niečo povie. Aby články nemohli byť označené za propagáciu drog, v serióznych novinách ich pre istotu posudzujú tímy právnikov. "My považujeme akékoľvek informovanie o drogách za pozitívne. Hlavne, nech sa táto téma netabuizuje," hovorí riaditeľ NPJ. Ľubomír Okruhlica dodáva, že dôležité je informovať s akýmsi kódexom v zadnom pláne. "Napríklad firmy na výrobu alkoholu dodržiavajú pri reklame kódex, že sa alkohol nesmie spájať s úspechom v športe, u partnera a cieľovou skupinou nesmie byť mládež. V prípade drog je aj informovanie a prevencia dvojsečná. Môže byť kontraproduktívna. Netreba zbytočne veľa učiť deti o drogách, netreba informovať o takých, ktoré nie sú u nás na trhu. Zo zvedavosti sa môže prebudiť záujem."
Urobiť kampaň jednoducho treba vedieť. Ibaže, u nás sa v nom málokto vyzná. Ostáva len to, že otrávení študenti stredných škôl sa pod rúškom prevencie zúčastňujú pravidelných nudných besied. Z ruštiny a občianskej náuky rekvalifikovaní učitelia etiky, ktorá má drogy v učebných plánoch, často nevedia deti podnietiť ani k diskusii. A tak učiteľ naučený všetku drogovú teóriu, bez zmyslu prednáša rozdelenie mäkkých a tvrdých drog študentom, ktorí ich mnohé na vlastnej koži cez víkend na technopárty skúšajú.
Mladí získavajú informácie aj zo všeobsiahleho internetu, kde môžu naraziť na stránky naozajstných drogových odborníkov. Tam sa presne dozvedia, čo od ktorej drogy čakať, ako ju vypestovať či navariť. Tieto ilegálne stránky nechávajú odborníci bežať, lebo ich sledujú. Oficiálne stránky sú cenzurovanejšie, nešetria tragickými prípadmi feťákov, ako nimi v poslednom čase nešetrí dokumentárna tvorba Českej televízie.
Za jednu z mála efektívnych kampaní bola vyhlásená anglická kampaň proti kokaínu. Typické skladačky pohodené na záchodoch v podnikoch obsahovali iba text. Ten, kto sa balíčku potešil a otvoril ho, sa dozvedel: "You need help!" - "Potrebuješ pomoc!"
U nás preventívne kampane proti závislosti zväčša nie sú. A keď, týkajú sa skôr ochorení, ktoré šíria narkomani - TBC, hepatitída, aids.

Nie je droga ako droga
Časy, keď Freud experimentoval s 90 percentným kokaínom sú preč. K čistým drogám sa azda okrem pohlavárov drogových kartelov nedostane žiaden záujemca. V heroíne je kakao aj hlina, v extáze amfetamíny, v kokaíne glukóza, acylpyrín aj sádra. Tieto doplnky robia v dojazde drogu nepríjemnou, niekedy nebezpečnou.
V susedných krajinách, kde sú techniky, ako sa zdrogovať, vyvinutejšie, už funguje aj vynaliezavé testovanie. V Česku napríklad existuje mobilné K-centrum, ktoré na objadnávku záujemcov zisťuje, čo sa v ich extáze nachádza. Pri teste zoškrabú trochu z tabletky, kvapnú reakčné činidlo a podľa sfarbenia zistia, či droga obsahuje svoju účinnú látku - MDMA, teda "hormón šťastia", prídavné látky alebo nič. Bez účinnej látky MDMA je to možno len horký cukrík za 500 korún.
Ľubomír Okruhlica o tejto aktivite hovorí: "Zmysel toho nevidím. Iba ak z hľadiska rizika prímesových látok, nie z hľadiska liečby závislostí. Keby testovanie tabletiek výrazne podporilo prevenciu predávkovania, možno by malo zmysel." Problém je, keď sa ľudia zvyknutí na rezaný heroín zrazu dostanú k čistej droge a môžu sa predávkovať. "Nepočul som však, že by sa na Slovensku objavila otrávená extáza alebo iné drogy."

Na konci
Ako prohibícia nevytlačila alkohol, ako na jeho konzum nemal vplyv socialistický zákaz predaja pred desiatou hodinou, tak môžu svoj večný bol bojovať štáty, spoločnosti, policajti, lekári a najmä tí, čo otvorili trinástu komnatu a teraz na ňu nevedia zabudnúť.
Čím sú ľudia chudobnejší, tým viac pijú a aj na Slovensku sa začala nová éra - čím menej mladí peňazí majú, tým viac ich dávajú na drogy. Aj šéf NPJ, aj vo výsledkoch Centra pre liečbu drogových závislostí sa konfrontujú s narkomanmi - bezdomovcami. Aký má teda zmysel zakazovať a trestať? Taký, že inak to nejde. "A bude to tak, lebo drogy sú po obchode so zbraňami druhou navýnosnejšou činností vo svete," hvorí riaditeľ NPJ. A ešte raz Ľubomír Okruhlica: "Drogy boli, sú a budú. Čo s tým, to je politická otázka."

skúsenosti
* šéf NPJ popiera, že by kvôli poznaniu účinkov a prejavov drog tieto látky skúšali. "Nie sme pokusní králici ani psi na vyhľadávanie drog. Máme však ľudí, ktorí prešli kurzami FBI, kde boli príznaky pôsobenia drog analyzované na narkomanoch. Vedia presne, ako sa po ktorej droge správa."
* Odborník pre drogové závislosti Ľubomír Okruhlica tiež hovorí o svojich skúsenostiach s drogami: "Na vlastnej koži poznám účinky kávy, cigariet a alkoholu. Bol som náruživý fajčiar a bolo ťažké prestať s tým. Ten istý mechanizmus asi funguje pri droge, ale intenzívnejšie. O čo väčšia eufória, o to väčší problém prestať."

Drogová epidémia dnešných dní - syntetické drogy. Podľa potlače na tabletkách extázy jej konzumenti rozlišujú, akú má silu, teda koľko účinnej látky MDMA obsahuje. Mladí na tejto droge pretancujú noci. Najviac im hrozí dehydratácia a prehriatie organizmu.

Jednou z najobľúbenejších drog je marihuana. Málokedy je prestupnou drogou k tvrdým drogám, častejšie k závislosti od alkoholu.
Kokaín sa získava z lístkov rastliny koky rastúcej v Andách a juhovýchodnej Ázii. Užíva sa šnupaním, fajčením, vnútrožilne. Chronický užívateľ trpí ťažkou únavou, depresiami.
* Ľuďom, ktorí šnupú kokaín, hrozí 7-krát vyššie riziko infarktu už vo veku 18 až 45 rokov. Každý štvrtý infarkt u mladých ľudí spôsobuje droga.
* Užívanie kokaínu aj v malých dávkach nebezpečne zužuje cievy v mozgu, čím sa zhoršuje jeho prekrvenie a odumierajú nervové bunky. Konzumenti kokaínu sú preto nadpriemerne často postihnutí mozgovou porážkou a trpia poruchami pri učení. Jednoducho - hlúpnu.
* Najnebezpečnejším prostredím na konzumáciu drogy sú malé nočné kluby, v ktorých sa sústreďuje veľké množstvo ľudí, alebo ravepárty, kde sú návštevníci v ustavičnom pohybe. V kombinácii s tancom a vnútornou teplotou v miestnosti sa organizmus prehrieva a zabraňuje prirodzenému ochladzovaniu.
* Elton John bol v období svojej najväčšej slávy závislý od kokaínu. "V najhoršom drogovom období som ho šnupal každé štyri minúty." Na rozlúčku napísal kokaínu rozlúčkový list: "Bola si mojou cundrou, vždy si bola pri mne. Miloval som ťa, letel som s tebou v lietadlách, spal som s tebou - ale teraz ti hovorím - Goodbye!" Elton John sa závislosti zbavil.
*Coca-Cola obsahovala výťažok z kokaínovníka až do roku 1904, keď ho zakázali pridávať do nápoja.

Povolanie díler

Spoločenská droga boháčov, víkendová droga intelektuálov, kaviár medzi drogami, droga 90. rokov. To sú prívlastky drogy pod menami "sneh", "biela pani", koks, kokaín. Jeho zlatá éra bola v USA v 80. rokoch. Podľa štatistík ju vyskúšalo 25 miliónov ľudí, pravidelne ju vezme takmer desať miliónov. Denne ju prvýkrát okúsi päťtisíc.
Verejne sa k jej užívaniu u nás nepriznal nikto, vo svete má svojich vyznavačov. Sigmund Freud, Winston Churchill, kráľovná Viktória, Rolling Stones, Eric Clapton, David Bowie, biznismeni, filmári, herci, speváci, novinári, čo sa neskrývajú za anonymitu.
Okrem plastických chirurgov, ktorí im implantujú nové nosné prepážky z ušľachtilých kovov po tom, čo sa staré po jeho užívaní rozpadli, na kokaíne bohatnú díleri. Ako žijú a ako sa na drogy pozerajú tí, čo ich predávajú?

Redakcia SME a týždenníka TV oko upozorňuje, že užívanie drog je životu nebezpečné. Ich výroba, držba a obchodovanie snimi je trestný čin a môže byť postihovaná odňatím slobody až na pätnásť rokov alebo výnimočným trestom. Text nie je propagovaním mäkkých ani tvrdých drog, ich užívania, výroby alebo obchodovania s nimi, od čoho sa redakcia dištancuje a varuje pred nimi.

Správne čísla hýbu svetom a rovnako hýbu Bratislavou a každým mestom na Slovensku. U nás je správne číslo tritisíc korún za jeden gram, mimo Bratislavy sú ťažšie dostupné a cena sa zvyšuje. V Moskve treba sto dolárov, v Prahe dvaapol tisíc českých korún. Okrem hotovosti potrebujete poznať aj to správne telefónne číslo.
"Neexistuje, aby dal na mňa niekto kontakt mne neznámemu človeku. K menu musím okamžite zaradiť tvár," pousmeje sa nad otázkou mladý muž. "Novú tvár zväčša poznám z partie známych tvárí, s ktorými som už kontakt mal. Ďalej sa spolieham a orientujem len podľa fílingu. Dáva mi to aspoň akú-takú istotu, aj keď hovoriť tu o istote je smiešne. Vždy sú to nervy."

Strach
"To, s čím díleri žijú, nie je strach. Je to stihomam v najrôznejších podobách," hovorí jeden z dílerov. Tí, čo sa dílerstvu venujú len okrajovo, majú neustály pocit odpočúvania telefónu, sledovania auta. Tí, ktorí dílujú na doraz, často bez upokojujúcich prostriedkov alebo utlmujúcej marihuany ani nezaspia. "Paranoja je súčasťou tohto života a zvyknúť sa na ňu nedá."
Zvykli si však na to, že prichádzajú o partie a kamarátov. "Díler túži po kontakte s ľudmi mimo predávania drog, ale keď ho kamaráti zavolajú, neobsedí. Stále sa ponáhľa, je paranoidný. Žiadnu debatu nedokončí, a tak ho prestanú medzi seba volať. Chcel by potvrdenie, že má hodnotu nielen pre fet, ale sám nie je sociálne spôsobilý zabávať sa s nimi. Vyslovene prahne po ľudskom kontakte bez toho, aby od neho niekto niečo chcel, ale keď je slabé obdobie, sám sa pripomenie."

Prečo teda
Aké sú teda dôvody vydať sa na cestu možno ľahkého zárobku, ale s ťažkým psychickým stresom? "Robil som všeličo, snažil sa, a nikdy to nevyšlo. Tu je malý základný kapitál a rýchla návratnosť."
Na začiatok vraj stačí desaťtisíc a za týždeň máte všetky kontakty, ktoré potrebujete. "Díleri sú vždy silné osobnosti s veľkou vôľou. Ak to tak nie je, zomelie ho to. Príde rýchlo o vklad a je v kolotoči dlžôb," tvrdí jeden z ex-dílerov, ktorý prestal, keď si vyriešil bytové problémy. "Snažil som sa o to desať rokov, ale nepodarilo sa. Keby som mal pri inom podnikaní na Slovensku len desatinu takých podmienok ako pri dílovaní, všetko vyzerá inak. Je to najľahší a najrýchleší biznis bez obmedzenia."
Je jedným z mála, ktorí boli schopní túto činnosť opustiť. "S jedlom rastie chuť," hovoria mnohí. "Ja som prestal, lebo mám iné záujmy a iný zmysel. Ale niekoľko klientov sa mi ozýva napriek tomu, že im nemôžem vyhovieť stále, lebo sa tomu nevenujem. No keď môžem pomôcť, tak to urobím," je jedna z odpovedí.
Čo sa dá dílovaním získať? "Všetko. Luxus. Auto, byt." Hoci sa v tom točia veľké peniaze, díler ich nikdy nevie spracovať. "Sú to typickí chlapci z ulice. Najdôležitejšie je mať dobré fáro a pekný byt. Keď je auto, treba lepšie auto. Díler peniaze nezhodnotí. Nepoužije ich ako základ na rozbehnutie inej aktivity," hovorí jeden za všetkých a aj za seba. Ostáva len hádať, či je to tým, že priebežným fetovaní prichádzajú sami o motiváciu, alebo tým, že odvyknú od práce a rozmýšľania, alebo je to jednoducho pohodlnejšie.

Fetujú díleri?
"Najmä zo začiatku sa dá zblázniť z toho, čo je poruke," hovoria tí, čo sa nezbláznili. Sú medzi nimi takí, čo ponúkajú len trávu, takí, čo ponúkajú len extázu alebo takí, čo majú všetkého nadostač. Všetci mali s drogami skúsenosti už predtým. "Ale nikdy som nebol závislý. Kto drogy díluje, ten ich aj berie. Ibaže - inak, ako klienti.
Ja som poznal najlepšie trávu, od puberty, a tú si dám dodnes, tak raz za dva týždne. Potom som vyskúšal všetko okrem pichania, najhoršie sú huby. To by som už nezopakoval," hovorí jeden. Ďalší dopĺňa, že sa tiež prvýkrát podujal na jointa, ale až po dvadsiatke. Neskôr vyskúšal všetko, ale to, že by bol závislý, odmieta.

Čo si myslia o drogách
"Najprv som si myslel, že mám z toho lepšie nápady, ale potom som zistil, že sú nepoužiteľné. Pamäť mi síce nevynecháva ani pri tráve, ale z triezveho pohľadu sú všetky myšlienky, nápady a činnosti bezcenné. Všetko, čo má mať hodnotu, sa dá robiť len natriezvo," bol jeden z názorov. Možno preto sa v jeho typológii klientov, ako ich má rozškatuľkovaných, žiadni géniovia nenachádzajú. "Jednoducho sú to závisláci, potom víkendoví konzumenti kvôli zábave a ostávajú tí, čo sa nudia, a tak fetujú. Nikto výnimočný."
A ako je to s tým, komu drogu predá a komu nie? Existuje bariéra ako pri legálnej droge - alkohole - aspoň vo forme nápisu: "Podnapitým, šoférom a mladistvým do osemnásť rokov alkohol nepodávame."?
"Obmedzenia neexistujú," je jednoznačná odpoveď. "Veľmi rýchlo prestaneme predávať závislým, lebo tam veľmi rýchlo nastupuje fakt, že nemajú peniaze." A ako je to s tými mladistvými? "S vekovým obmedzením som sa u nikoho nestretol. Určite žiadny dospelý nepredá deťom, lebo to nie je treba. Sieť dílerov je dômyselná sieť z iných hláv ako naše. Mysleli aj na deti. Deťom dílujú deti."

Záver
Jeden za mnohých: "Mám dieťa a som rád, že som všetko vyskúšal. Presne viem, ako sa kto po nejakej droge správa. Nemôže sa stať, že v kritickom veku dieťaťa si mesiace či roky nevšimnem, že je v drogách. Nemám ani výčitky z toho, čo umožňujem. Nie je to moja zodpovednosť. Inde je problém. Dokonca nie je v tom, že niekde niekto niečo pestuje, ale v tom, čo tvrdé sa spoza hraníc dovezie. A to majú pod palcom iné hlavy, iné šarže a iné špičky tejto spoločnosti. Nikto z chlapcov z ulice si to nevymyslel."

Autor: KATA RAČKOVÁ