Táto veľryba vyfotografovaná z austrálskych brehov je práve na ceste do teplejších vôd. FOTO - REUTERS
Odporcovia lovu veľrýb tesnou väčšinou prijali rozhodnutie o vytvorení komisie, ktorá má hodnotiť hrozby, ktorým sú v súčasnosti morské cicavce vystavené. Ide najmä o nadmerný lov, znečistenie morských vôd a klimatické zmeny.
Od roku 1986 síce platí moratórium na komerčný lov veľrýb, ale Nórsko ho ignoruje. Island chce s komerčným lovom začať opäť od roku 2006. Japonsko moratórium oficiálne rešpektuje, ale na tanieroch v krajine každý rok končí asi 700 veľrýb, ktoré pôvodne ulovili na „vedecké účely“. V krajine sa každý rok predá asi 2000 ton veľrybieho mäsa.
Moratórium napriek tomu zachránilo podľa ekologickej organizácie Greenpeace život tisícom veľrýb. Nazúrení japonskí obchodníci s veľrybím mäsom uvažujú o odchode z medzinárodnej komisie. Sú pripravení radšej stratiť medzinárodnú reputáciu ako páku na peňaženky ostrovných boháčov.
Japonci presadzujú, že chránené majú byť len ohrozené druhy veľrýb. Veľryba teda má mať nárok na ochranu, len keď je už na pokraji vyhynutia. Veľrybia existencia však nefunguje podľa obchodných plánov: druh vráskavec ozrutný, ktorý zakázali loviť v poslednej chvíli už v 60. rokoch, doteraz balansuje na pokraji vyhynutia.
Staršia generácia Japoncov si ešte dobre pamätá, že práve veľrybie mäso zachránilo tisíce ľudí pred vyhladovaním v období po druhej svetovej vojne. Dnes je jedlo z veľryby vzácnou a predraženou pochúťkou a mladým Japoncom už na ňom nezáleží. Aj preto sa v japonských médiách objavila o rozhádanom „veľrybom“ kongrese ledva zmienka.
Zvlášť delikátna v tomto spore najvyspelejších krajín sveta je aj vlečúca sa diskusia o tom, či sú, alebo nie sú veľryby zodpovedné za pokles ziskov z rybolovu v okolí Japonska, Islandu či Nórska, keďže každodenne skonzumujú toľké množstvá morského planktónu a rýb.
