Pred štyrmi rokmi odišiel stredopoliar SAMUEL SLOVÁK z bratislavského Slovana do španielskeho prvoligového CD Tenerife. Mužstvo z Kanárskych ostrovov medzitým spadlo o súťaž nižšie a Samo posledný rok dokonca ani nehral. Teraz sa vracia domov, aby mohol opäť hrať, aby pomohol Slovanu, ale aj preto, aby do Španielska už nešiel ako cudzinec.
Váš návrat do Slovana je už istý?
„Záleží už iba na jednom podpise. To sa určite do 24. februára stihne a na Slovensku zostanem pravdepodobne pol roka. Slovan za mňa nemusí v podstate nič platiť. Iba poistnú sumu, ktorú zaplatí v prípade, že by sa mi niečo stalo alebo ak by som sa zranil.“
Nemalo Tenerife výhrady, že budete hrať v Bratislave?
„Nie, nemalo. Myslím si, že zvolili rozumnú stratégiu. Ak by ma držali na Kanárskych ostrovoch, nemali by zo mňa žiaden úžitok. Mohol by som síce trénovať, ale nemohol by som hrať. Bolo to najlepšie východisko pre obe strany. Keď sa v lete vrátim, zapojím sa v Tenerife opäť do prípravy. Berú to ako prechodnú stanicu a ja tiež. Teraz je dôležité, aby som mohol nastúpiť a hrať čo najviac zápasov.“
Rozhodli ste sa ísť pred súd. V španielskej lige vás doteraz považovali za cudzinca a preto ste sa nezmestili na klubovú súpisku. Súd by vám mal ako hráčovi z asociovanej krajiny Európskej únie uznať rovnaké práva ako hráčom z EÚ. Súhlasí s vaším postupom aj klub?
„Áno. Rozhodli sme sa ísť do toho, aj keď to najprv nevyzeralo nádejne. Podobný spor vyhral len Rus Karpin. Nevedelo sa, či po jeho prípade budú nasledovať ďalšie. Potom však našťastie vyhral aj český brankár Petr Kouba a teraz to vyzerá tak, že určite vyhrám aj ja. Klub vie, čo robím. V skutočnosti totiž nežalujem len futbalovú federáciu, ale aj klub. V Tenerife si ale uvedomujú, že v budúcnosti z toho môžu mať len osoh. Na budúci rok budú môcť kúpiť o jedného cudzinca viac. Už pred desiatimi dňami som sa obrátil na súd listom, aby ma uznal ako hráča z asociovanej krajiny. Tým pádom by som nepodliehal cudzineckej kvóte. Moju žiadosť však zamietli. Odvolal som sa a bude sa to riešiť súdnou cestou. Je to však úplne bežný postup. Doteraz žiadosť listom odmietli každému.“
Rozhodol súd v takýchto prípadoch už aj v neprospech hráča?
„V prípade ruského hráča Onopka z Ovieda rozhodol negatívne, ale len preto, že jeho právnici urobili chybu.“
Bude vám prispievať na právnika aj klub?
„Nie, celý proces si budem platiť z vlastného vrecka.“
Aj váš prípad dokazuje, že ešte stále nie sme považovaní za plnohodnotných Európanov. Nemrzí vás, že ani desať rokov po páde komunizmu nie sme v EÚ?
„Naši ľudia, ktorí žijú doma a nemajú možnosť pracovať v zahraničí, si asi neuvedomujú diskrimináciu, akej sme vonku vystavení. Tí, čo tam pracujú, či už ide o športovca, lekára alebo počítačového odborníka, to vedia veľmi dobre. Jednotlivé krajiny sa bránia prílivu cudzincov. Tými sme v EÚ aj my. Preto by som chcel odkázať ľuďom, ktorí rozhodujú o politike štátu a môžu nám k vstupu do únie pomôcť, že je to pre nás veľmi dôležité. Cítim to na vlastnej koži. Naši hráči alebo hráči z Juhoslávie či Čiech sú v horšom postavení. Musíme byť trikrát lepší ako domáci a predčiť aj hráčov z Južnej Ameriky. My sme však Európania a nepáči sa mi, že ma hodnotia rovnakým metrom ako hráčov z Južnej Ameriky. Ja som Európan a on je naozaj cudzinec. Vidím to však realisticky: o desať rokov – to budem mať 34 – vstúpime do EÚ a ja sa už teraz zabávam na tom, ako pôjdem hrať do tretej rakúskej ligy. Konečne ako necudzinec.“
Ak by súd rozhodol vo váš prospech, myslíte si, že sa objavíte opäť v základnej zostave?
„Športový riaditeľ mi povedal, že so mnou jednoznačne rátajú, ale všetko sa môže zmeniť. Tréner ma pozná. Dobre vie, čo dokážem. Záleží však aj na tom, či mužstvo postúpi do prvej ligy, alebo zostane v druhej.“
Počas vianočných sviatkov ste sa snažili zmeniť klub. Prečo to nevyšlo?
„Týždeň pred uzavretím trhu s hráčmi v Španielsku som sa dozvedel, že nebudem považovaný za hráča z EÚ. Pretože klub v tom čase kúpil Mexičana, zostal som mimo a nebol čas na to, aby som si za týždeň do uzavretia prestupových termínov našiel nový angažmán. Dostal som sa do postavenia, že ma nezaradili ani na súpisku. Hrať môžu len traja cudzinci z krajín mimo EÚ a zapísaní môžu byť štyria. Ja som bol piaty. Trhy sa otvorili až teraz. Najrozumnejšou voľbou sa mi zdal Slovan. Dúfam, že tento polrok bude futbalovo zaujímavejší ako ten predchádzajúci.“
V lete sa chcete vrátiť do Tenerife. Nepokúsite sa predsa len zmeniť pôsobisko?
„Záleží to od rôznych okolností. Ak budem hrať v Slovane slušný futbal, možno niekto prejaví záujem a môžem odísť ešte pred návratom do Tenerife. Ak by náhodou k tomu nedošlo, je tu Tenerife, ktoré je stále zaujímavý klub. A zmluva mi v ňom platí až do konca budúcej sezóny. Ak by sme postúpili, mužstvo by malo budúcnosť. V poslednom čase klub nakupoval drahých hráčov a nevyplatilo sa mu to. Teraz zvolil inú taktiku. Mužstvo je mladé, relatívne lacné a veľmi dobre hrá. Ak udržia túto líniu, nebudú púšťať hráčov a chceli by tak asi udržať aj mňa.“
Reprezentačný tréner Jozef Adamec vás chce pozorne sledovať. Myslíte si, že sa zo Slovana môžete vrátiť do reprezentácie?
„Všetko záleží od trénera a mojej formy. Z Tenerife som mal do reprezentácie rozhodne ďalej. Adamec ma do rozbehnutej kvalifikácie nezavolal, lebo som nehral ligu. Pri telefonických rozhovoroch mi dal jasne najavo, že pokiaľ nenaskočím do ligového kolotoča, nemôže so mňou rátať. Plne to akceptujem a považujem to za racionálny argument.“
Sledovali ste v cudzine ako funguje naša liga? Máte vôbec predstavu do čoho idete?
„Za celé štyri roky som videl iba jeden ligový zápas. Preto ju môžem len ťažko hodnotiť. Po prvých tréningoch v Slovane si myslím, že mužstvo je veľmi slušné. Je tu pomerne veľa mladých hráčov, ktorí toho už vedia veľa. Potvrdilo sa to aj v prvom prípravnom zápase, v ktorom som nastúpil. V sobotu sme na Cypre remizovali 2:2 s juhoslovanským mužstvom Zvezdar Belehrad. Hral som pravého záložníka. Mrzí ma len, že sme nevyhrali, lebo sme boli lepší.“
Našli ste na Tehelnom poli niekoho z bývalých spoluhráčov?
„V Slovane som hrával s Lacom Peckom a Milošom Soboňom. Z reprezentácie však poznám Tibora Jančulu, v jednom zápase som sa stretol aj s Paľom Sedlákom a Ľubom Meszárošom.“
Nemôže vám pomalé tempo slovenskej ligy uškodiť?
„Rozhodne nie.“
Podarí sa vám ho zrýchliť?
„To určite nie. Futbal hrá jedenásť ľudí a o to, či to zrýchlim, ani nejde. Pre mňa je podstatné to, že si každý víkend obujem kopačky. Neprišiel som sem ukazovať nejaké rozdiely. Ja chcem jednoducho hrať. Ak mi to Slovan umožní, tak sa budem snažiť hrať čo najlepšie, aby mal zo mňa nejaký úžitok.“
Keď ste zo Slovanu odchádzali, chodilo na ligu aj desaťtisíc ľudí. V Španielsku s návštevami divákov asi nemajú problémy. Tu vás však čakajú poloprázdne štadióny. Dokážete si na to zvyknúť?
„Určite je to rozdiel. Uvedomujem si však, že na Slovensku je momentálne ťažká doba, ktorá sa odráža aj vo futbale. Pomohol by tomu úspech reprezentácie či klubu. Som pripravený na zmenu. Viem, že v Španielsku bývajú tribúny zaplnené a tu na štadióne nikto nie je.“
Brankár Čontofalský musel v pražskom Bohemianse zaplatiť pokutu 200-tisíc českých korún za to, že deň pred zápasom vypil vraj štyri pivá. Nemali ste podobné problémy aj vy?
„Nie. Ja sa vždy tak navoniam, že to nie je potom cítiť. (smiech) V Španielsku hráči nepijú. Nevedia to a ani im to nechutí. Tam si nikto viac nevypije ani vo všedný deň, nieto ešte pred zápasom.“
Môže si vrcholový hráč v Španielsku vôbec sadnúť v meste na pohárik?
„Na Slovensku je to oveľa slobodnejšie. Aj v kaviarni ľudia hráčov berú ako bežného človeka. V Španielsku však väčšinu hráčov poznajú. V Tenerife úplne každého, lebo je to ostrov. Hráči sú v centre pozornosti, nemôžeme si dovoliť nejaké výstrelky.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ
PETER BÁLIK
ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
