Marek Horváth pri odpovedi na otázku, čo by rád robil, až vyrastie, nezaváha. Vychudnutý 15-ročný Róm túži byť automechanikom. Splní sa mu tento sen? Marek sa nadlho odmlčí a pozrie z haldy trosky dolu na opustené bane, kde žije spolu s ďalšími asi päťsto súkmeňovcami v schátraných chatrčiach. Osada má jednu nevyhovujúcu studňu a dvoch či troch zamestnaných. „Neviem,“ odpovedá. Ako člen oficiálne najdiskriminovanejšej etnickej skupiny v Európe – Rómov si Marek uvedomuje, že jeho budúcnosť je bezútešná.

Platí to aj pre ďalších 10 až 12 miliónov európskych Rómov, Sintov a kočovníkov – často nazývaných Cigáni – ktorí neraz žijú v biednych podmienkach, izolovaní od zvyšku spoločnosti, pričom vzdelanie, zamestnanie a základné služby sú pre nich nedostupné.

Rómska komunita prišla zo severnej Indie do Európy asi pred tisíc rokmi. Bojuje s nesmiernymi problémami, ktoré podľa aktivistov vyplývajú z inštitucionálneho rasizmu vo veľkom meradle. V Taliansku a Grécku ich žijú státisíce v táboroch, často obohnaných múrmi a strážených. Väčšina rómskych detí v Česku chodí do škôl pre duševne postihnutých. V celej Európe Rómov napádajú bieli a mlátia ich policajti.

Teraz však badať lúč nádeje. Rómsky problém bude dôležitou témou konferencie Organizácie Spojených národov proti rasizmu, ktorá sa 31. augusta začne v juhoafrickom Durbane.

Dimintrina Petrová, riaditeľka Európskeho strediska pre rómske práva so sídlom v Budapešti, povedala, že prvý raz budú Rómovia žiadať svet, aby priznal diskrimináciu, ktorej čelia v Európe. Delegáti predebatujú aj možnosť vytvoriť neúzemný „rómsky“ národ, ale prvoradé bude uznanie ich neradostného údelu.

„Naším cieľom je zakotviť do oficiálnych dokumentov, že Rómovia sú najdiskriminovanejšou národnosťou v Európe, a dosiahnuť uznanie, že sa stretávajú s rasovou diskrimináciou. A začať nápravu.“

Čínsky program

Blízko Rudnian, vzdialených štyristo kilometrov od Bratislavy, slúži iná osada ako drsný príklad životných podmienok Rómov. Svinia je zhlukom chatrčí z blata, konárov a odpadkov zachránených zo skládok. Desiatky detí pobehujú po ulici plnej smetí, zatiaľ čo matky v tínedžerskom veku dojčia bábätká a zvedavo vykúkajú z nezasklených okien štyroch barakov, ktoré postavila vláda – ide o vzácny prejav pomoci od štátu.

Napriek predpisu Európskej únie, že všetky členské a kandidátske štáty uzákonia normy proti diskriminácii, a napriek vládnym projektom na zlepšenie životných podmienok Rómov ich nedostatočné uplatňovanie v praxi a úradníci s predsudkami stále umožňujú všeobecnú diskrimináciu. Dedinčania vo Svinej tvrdia, že si nemôžu postaviť normálne domy, lebo štát im nedá pozemky, ktoré potrebujú na stavebné povolenia, a nikto iný im pôdu nepredá. Na východoslovenskom vidieku rozprávajú Rómovia o tom, ako ich bežne nepúšťajú do reštaurácií a miestne úrady ich odmietajú prihlásiť na trvalý pobyt.

Je zložité získať aktuálne údaje o Rómoch v Európe, keďže väčšina sa pri sčítaní ľudu hlási radšej k iným národnostiam a mnohí ani nemajú oficiálne dokumenty. Asi 80 percent európskych Rómov žije v postkomunistických štátoch východnej Európy.

Minulý rok sa vicestarosta Rudnian Ladislav Sabo sťažoval na vysokú pôrodnosť Rómov v medzinárodných médiách. Povedal: „Potrebujem čínsky program plodnosti,“ odvolávajúc sa na čínsku politiku jedného dieťaťa do jednej rodiny.

Nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že 77 percent Slovákov nechce mať Rómov za susedov, zatiaľ čo podľa iného prieskumu si 85 percent Slovákov nemyslí, že Rómovia sú diskriminovaní. Podobné paradoxy nájdeme všade v Európe.

Aktivisti označujú za hlavný problém to, že primálo štátov má zákony zabraňujúce národnostnej diskriminácii alebo prostriedky, ako presadzovať takúto legislatívu. Rómska aktivistka Delia Grigoreová z Rómskeho strediska pre štátnu politiku v Bukurešti hovorí, že Rumunsko je dobrým príkladom. Jeho antidiskriminačný výnos stále nemá orgán, ktorý by ho presadil. „Štáty musia prijať zákony, ktoré by trestali všetky formy rasovej diskriminácie, a tento zákon by mal mať celoštátny orgán, ktorý by tieto prípady monitoroval a sankcionoval,“ povedala Grigoreová. „Môžeme dokázať, že rasizmus je inštitucionalizovaný. Ostatné problémy, chudoba, nútená asimilácia, spoločenské odmietanie pramenia z tejto rasovej diskriminácie Rómov.“

Veľké problémy

Rómske deti to v porovnaní s inými krajinami majú na Slovensku relatívne ľahké. Mnohé chodia do školy, hoci často do segregovaných tried s inými Rómami, lebo podľa tvrdení predstaviteľov nevedia dosť dobre po slovensky, aby sa mohli pridať k bielym žiakom. No Ľudovít Červenák, učiteľ v jednej z rómskych osád, hovorí, že to nestačí. „Decká chodia do školy, ale tam iba kreslia a spievajú. Neučia sa matematiku a nenaučia sa dobre po slovensky.“

V Česku rómske deti pätnásťkrát častejšie navštevujú špeciálne školy pre duševne zaostalých. V Rumunsku ukončí školskú dochádzku asi 40 percent žiakov vo veku okolo osem rokov.

No podľa Európskeho strediska pre rómske práva je najhoršia diskriminácia v západnej Európe. Napríklad v Taliansku a Grécku je pre desaťtisíce rómskych detí žijúcich v špinavých táboriskách pri Ríme a ďalších veľkých mestách vzdelanie celkom nedostupné. A ak sa rómske dieťa aj prehryzie základnou školou ako Marek, čaká ho skľučujúca úloha nájsť si prácu v spoločnosti, ktorá neraz ohováračsky označí za špinavých, lenivých a nepoctivých. „Možno s istotou povedať, že skutočne všade, všade je nezamestnanosť Rómov vyššia než 50 percent. V niektorých štátoch sa blíži k 90 percentám alebo úplnej nezamestnanosti,“ hovorí Petrová.

Vo Svinej má prácu na plný úväzok asi desať ľudí z celkového počtu sedemsto. Ďalší žijú z podpory a krátkodobých vládnych programov verejných prác. Miestni predstavitelia často hovoria, že Rómovia sú spokojní, že ich štát živí, no napríklad Titus Horváth nesúhlasí. Sedem rokov pracoval pre pivovar neďaleko Svinej, ale pred štyrmi rokmi ho prepustili a odvtedy nemá dlhodobejšie zamestnanie. „Teraz pracujem len na štátnych projektoch a tie trvajú len tri mesiace v kuse,“ vysvetľuje.

Vystavení násiliu

Rómovia bežne nepáchajú ťažké zločiny ako vraždu či znásilnenie, ale menšie trestné činy. A polícia v celej východnej Európe ich často trestá brutálne. „Zúfalo chudobný Róm ukradne zemiaky a čo sa stane potom? Policajti jednoducho chytia celú rodinu a zbijú ju,“ hovorí Petrová.

Minulý mesiac slovenskí policajti pripútali Róma k radiátoru vedľa jeho dvoch synov a ubili ho na smrť.

Európske stredisko pre rómske práva a ďalšie organizácie na obranu práv odsúdili aj ďalšie prehnané zákroky slovenskej polície. Napríklad raziu v roku 1995 v Jarovniciach. Vtedajší starosta Jarovníc Milan Kropuch raziu vysvetlil slovami: „Máme dobrých Rómov a zlých Rómov a zlých Rómov nevieme nijako inak zvládnuť. Musíme udržať poriadok v dedine a zachovať stabilnú situáciu.“

Autor: MICHAEL WINFREY