Michelangelo Pistoletto: Rozbité zrkadlo, 1978.
FOTO - GUGGENHEIM MUSEUM
Najlepšie vystavené dielo na 50. bienále v Benátkach pochádza od dvojice švajčiarskych umelcov Petra Fischla (1952) a Davida Weissa (1946). Ich inštaláciu označila porota za prejav umeleckej čistoty a kvality, ktorá zároveň kladie otázky. Podľa slov riaditeľa bienále Francesca Bonamiho, „tie pomáhajú k vzájomnému ľudskému pochopeniu a zároveň píšu spontánne kapitoly snov a konfliktov“.
Najväčší potlesk pri odovzdávaní Zlatých levov patril pre dvojicu talianskych umelcov, ktorí dostali ceny za celoživotné dielo. Prvou bola Olga Carolina Ramaova (1918), ktorá vystupovala pod menom Carol Rama, druhým Michelangelo Pistoletto (1933). Po trojdňovej inaugurácii jubilejného bienále sa dnes otvárajú priestory jednej z najprestížnejších prehliadok svetového súčasného umenia aj pre verejnosť.
Michelangelo Pistoletto
FOTO - MARGHERITA SPILUTTINI
Ako som našiel zrkadlo
Ak ocenenie Carol Ramovej bolo najmä pre jej význam vo vývoji talianskeho umenia, v osobe Michelangela Pistoletta sa Zlatý lev dostal do rúk jednej z vplyvných postáv svetového umenia druhej polovice dvadsiateho storočia. Tohtoročný sedemdesiatnik Michelangelo Pistoletto už od roku 1958 vystavoval v najdôležitejších galériách a múzeách po celom svete. Prvýkrát sa samostatne predstavil v turínskej Galatea gallery v roku 1960, keď sa pripojil k hnutiam Nový realizmus a Pop-art.
Narodil sa v meste Biella, severne od Turína. „Vyrastal som v rodine umeleckého reštaurátora malieb, takže sudičky v mojom prípade mali uľahčenú úlohu,“ spomína Pistoletto v jednej zo svojich biografií. Študoval grafiku a propagačnú tvorbu u Armanda Testa. „Ako každý správny Talian som sa celkom prirodzene zaujímal o tvorbu starých majstrov. Skúmal som ju, kopíroval, čítal ich životopisy, hľadal štartovaciu plochu pre moju tvorbu. Vedel som, že v konkurencii sa môžem presadiť so svojím vlastným štýlom. S niečím originálnym, čo ma odlíši od ostatných.“
Písal sa rok 1961 a Pistoletto predstavil svoje prvé obrazy zo zrkadla. Okamžite ho katapultovali na výslnie svetovej scény. „Zrkadlo je obrazom mojich túžob i myšlienkových odrazov,“ napísal raz Pistoletto, ktorý zrkadlu priradil nový fenomén výtvarného objektu.
Arte Povera
Michelangelo Pistoletto svojimi prácami predznamenal neskorší nástup hnutia Arte Povera, ktorého sa stal jedným z vedúcich členov. „Arte Povera vyjadruje prístup k umeniu, ktorý je v podstate antikomerčný, neistý, banálny, antioficiálny a zaoberá sa najmä fyzickými vlastnosťami média a premenlivosťami materiálu,“ napísal okrem iného vo svojom manifeste z roku 1970 teoretik Germano Celant.
Arte Povera priniesla veľkú rozmanitosť, ale čo bolo ešte dôležitejšie - mala aj oslobodzujúci vplyv. Bola to ďalšia forma vzbury proti klasickej minulosti, ktorá sa v talianskej avantgarde prejavovala už od čias futurizmu.
„Pre nás bolo veľmi cenné vedomie, že Európa opäť prišla s niečím progresívnym, čo môže ponúknuť svetu,“ hovorí Pistoletto. „S niečím, čo sa nedá nájsť v Spojených štátoch. Naša estetika sa rozšírila do okolitých štátov a my sme sa hrdo držali toho najaktuálnejšieho tepu dňa.“
Umenie zostáva živé
Michelangelo Pistoletto sa zúčastnil na ôsmich Bienále v Benátkach a štyroch prehliadkach Documenta v Kasseli (bývajú v päťročnom intervale). Jeho práce sú v zbierkach takých galérií ako Múzeum moderného umenia v New Yorku, v parížskom Centre Georges Pompidou, v Národnej galérii moderného umenia v Ríme, v Múzeách súčasného umenia v Soule a Tokiu, v Smithsonianovom inštitúte vo Washingtone a ďalších.
Bývalý profesor na Akadémii výtvarných umení vo Viedni založil v roku 1988 Nadáciu Pistoletto, ktorá v jedho rodnom meste Biella sponzoruje sympóziá Cittadellarte a tak mladých umelcov. Nadácia sa cez expozíciu Love difference - Umelecké hnutia v priestore Stredozemia predstavuje aj na tohtoročnom Bienále. Ako hovorí Pistoletto, „naše umenie zostane živé, keď budeme mať svojich nasledovníkov.“
Zlaté levy na 50. bienále v Benátkach
Najlepšie vystavené dielo:
Peter FISCHLI a David WEISS (Švajčiarsko)
Umelec do 35 rokov:
Oliver PAYNE a Nick RELPH (Veľká Británia)
Najlepší národný pavilón:
Luxembursko - autorka: Su-Mei TSE
Celoživotné dielo:
Michelangelo PISTOLETTO a Carol RAMA (Taliansko)
Cena pre najlepšieho mladého talianskeho umelca:
Avish KHEBERHZADEH
