BRATISLAVA – Posledné schôdze parlamentu sú nezvyčajne krátke. Kým v predchádzajúcom volebnom období neraz rokovali aj tri týždne, teraz trvala najdlhšia schôdza vo februári štyri dni. V apríli zvládli zákonodarcovia program za dva dni. Poslanci to vysvetľujú rozdielne, podľa toho, či sú z opozície alebo koalície.

Koalícia argumentuje najmä novou politickou kultúrou, opozícia hovorí, že chýba diskusia a vládne „zlá atmosféra“.

„Už tu boli dvaja predsedovia, ktorí hovorili o hlavnej úlohe zlepšiť postavenie parlamentu v spoločnosti, ale atmosféra v parlamente k tomu nesmeruje,“ hovorí Miroslav Maxon z HZDS. Poslanci sa vraj navzájom nepočúvajú a v kuloároch kritizujú tých, ktorí majú záujem diskutovať, že len zdržiavajú. Ako príklad spomenul rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o zákone o verejnej službe a o dôchodkoch. „Stopol som si to na hodinkách. Minister, spravodajca a diskutujúci – všetko to trvalo niečo viac ako dvadsať minút.“

V režime práce parlamentu sa chystajú viaceré zmeny. Hlasovať sa má dvakrát za deň – postupne o všetkom, čo sa dovtedy prerokovalo.

Maxon tvrdí, že takéto pravidlo môže fungovať v zahraničí, kde prijmú desať zákonov za rok, ale nie na Slovensku, kde sa ich prijíma pätnásť na jednej schôdzi. „Poslanci sa stanú automatickými tlačiteľmi podľa pokynu niekoho bez ohľadu, aby vnímali, o aký problém ide.“

Poslanci navyše presne vedia, kedy sa bude hlasovať a v sále ich pri rokovaní už nič nedrží.

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž tiež pripúšťa, že ak sa bude naraz hlasovať o viacerých zákonoch s početnými pozmeňujúcimi návrhmi, poslanci môžu byť zmätení. Číž hovorí, že rokovací poriadok parlamentu treba zmeniť, lebo v transformujúcich sa krajinách sa prijme ročne 600 zákonov a v stabilizovaných okolo 40.

Šéf klubu SMK Gyula Bárdos tvrdí, že rýchlo prerokovaný program schôdzí súvisí so zmenou politickej kultúry a opozícia zbytočne nepristupuje k obštrukciám pri rokovaní. Pripustil však, že z vlády prichádza do parlamentu málo návrhov zákonov a potom je program schôdze „chudobnejší“. Už na tejto schôdzi však bude program podstatne bohatší, má 59 bodov.

Ako zmenia poslanci svoj režim?

• rokovať sa bude len od utorka do štvrtka. Doteraz sa rokovalo aj v piatok, ale mnohí poslanci už chýbali a parlament nemohol nič odhlasovať
• plénum parlamentu sa začne v utorok vždy o 10.00 hod, v stredu a vo štvrtok o 9.00. Skončí sa vždy o 19.00, ak sa nezhodne na pokračovaní rokovania
• stanovia sa pevné termíny hlasovania o 11.00 a o 17.00 hod.
• poslanci sa už nebudú každé ráno a popoludní podpisovať na prezenčné listiny, že prišli do práce. Budú sa prezentovať hlasovaním. Odbúra sa tak aj možnosť podpísať neprítomného kolegu, prezentovať sa každý bude musieť vlastnou hlasovacou kartou
• často kritizované zrýchlené prijímanie zákonov sa upraví a sprísni. Zavedie sa pojem legislatívnej núdze
• vznikne parlamentný výbor pre Európsku úniu

(sp)