rok 1992: Odborové zväzy spolu so Slovenským zväzom výrobných družstiev a Slovenskou poisťovňou založili Devín banku. Základné imanie mala iba 444 miliónov korún. Zakrátko sa dostala do ťažkostí. Pomohla jej moskovská finančná skupina MFK, ktorá v nej získala štvrtinový podiel.
rok 1994: Nedobytné úvery banky sa údajne vyšplhali na vyše 900 miliónov. Ľubomír Kanis a Štefan Košovan prostredníctvom svojej firmy Apis pomohli nájsť zahraničných investorov v Rusku. Do banky vstúpila zahraničnoobchodná firma Ministerstva energetiky Ruskej federácie VTF Energija Moskva. V orgánoch banky ju zastupoval Sergej Gorodkov. V bankových orgánoch pôsobili aj Kanis a Košovan.
rok 1995: Generálnym riaditeľom sa stal Karol Martinka. Banka dostala mandát na deblokovanie ruského dlhu. Z postu štátneho tajomníka ministerstva financií musel odstúpiť Rudolf Autner, ktorý proti modelu deblokácií namietal.
rok 1996: Ministerstvo podpísalo so súkromnou bankou mandátnu zmluvu na deblokácie ruského dlhu. Platila až do konca roka 1998. Banka toto poverenie nezískala vo verejnej súťaži, ale vďaka konexiám generálneho riaditeľa a jeho manželky Blaženy, o ktorej Vladimír Mečiar povedal: „Všetko, čo má a vie, vrátane svojich súkromných peňazí dáva pre službu vlasti.“
Na začiatku roku 1996 prišli z Ruska na Slovensko lietadlá MiG-29. Týmto dovozom sa z dlhu deblokovalo asi šesť miliárd korún. Mečiarova vláda prijala tajné uznesenie, ktorým vyčlenila 296 miliónov korún pre Devín banku ako odmenu za sprostredkovanie. Na otázku, prečo vláda aj pri dovoze vojenskej techniky, ktorý sa dohodol na vládnej úrovni, využila ako sprostredkovateľa súkromnú firmu, Sergej Kozlík odpovedal, že „sprostredkovateľ zabezpečil v príslušných inštitúciách Ruskej federácie zdroje, z ktorých bola dodávka financovaná ruskému výrobnému závodu“.
rok 1997: Dovtedajší Martinkov zástupca Ľubomír Kanis sa stal generálnym riaditeľom a prvým podpredsedom predstavenstva. Jeho priateľ a spoločník Štefan Košovan obsadil post predsedu dozornej rady banky. Ich vzťahy s ministerstvom financií a predsedom vlády ochladli a štát prestal uhrádzať sumy, ktoré od neho banka požadovala ako províziu za deblokáciu dlhu. Ministerstvo financií umožnilo, aby Devín banka svoje pohľadávky voči ministerstvu uhradila „prostredníctvom dovozu automobilov v hodnote 167,6 milióna korún“.
rok 1998: Gorodkov naznačil, že ruskému akcionárovi sa nepáči, že sa štátny dlh deblokuje len dovozom vojenskej techniky. Kanis povedal: „Pán Gorodkov, keďže zastupuje priemysel, ktorý sa venuje predovšetkým energetike, bol za to, aby sa v rámci deblokácie dovážali energonosiče, predovšetkým elektrická energia, ale aj jadrové palivo.“
Jozef Migaš (SDĽ) na rokovaní straníckeho orgánu navrhol a presadil, aby sa šéfom Slovenských elektrární stal Štefan Košovan, vtedajší predseda dozornej rady banky a spolumajiteľ firmy Apis.
Banka ponúkla klientom takmer dvojnásobne vyššie úroky, ako ponúkali iné banky. V priebehu ďalšieho roku počet jej klientov stúpol z 38-tisíc na 92-tisíc. Spravované vklady vzrástli z 2 miliárd na 11 miliárd korún.
rok 1999: Ministerstvo financií v čiernej knihe konštatovalo: „Devín banka si voči ministerstvu neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,“ a to vo viacerých závažných bodoch. Pochybné transakcie robilo nielen bývalé vedenie. Medzi ministerstvom a bankou vznikol spor o miliardy. Za deblokovanie tovarov v hodnote vyše 300 miliónov dolárov mala Devín banka dostať províziu vyše dvoch miliárd korún, ale ministerstvo financií jej neuhradilo takmer 1,8 miliardy. Podľa mandátnej zmluvy si totiž ministerstvo mohlo uplatniť penále. Devín banke tak vznikol dlh voči štátnemu rozpočtu vyše 10 miliárd korún.
Ivan Čarnogurský priznal, že s Devín bankou rokuje ako „politik v drese KDH“. Podporil Devín banku v úlohe deblokátora ruského dlhu. Minister hospodárstva Ľudovít Černák vyzval ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, aby ministrovi financií Ruskej federácie oznámila, že zo slovenskej strany bude na deblokáciách participovať Devín banka. Keď vyšlo najavo, že ministerka žiadosti vyhovela, vypukol škandál.
Po zmanipulovanom tendri Slovenské elektrárne podpísali s Devín bankou sprostredkovateľskú zmluvu na deblokácie.
rok 2000: Banka sa dostala do kritického stavu. Situáciou v súkromnej banke sa vážne zaoberalo aj ministerstvo financií. Brigita Schmögnerová povedala: „Akékoľvek náklady vynaložené na ozdravenie banky budú nižšie ako suma ohrozených vkladov v prípade jej krachu.“
Vláda ponúkla Devín banke na záchranu 2,5 miliardy korún. Podmienkou bolo, že Devín banka musí najprv tieto peniaze sama deblokovať z Ruska. Dlh je aktívom štátu, odpísanie z neho bolo vlastne ozdravovaním súkromnej banky z prostriedkov všetkých občanov. (r)
