Človek tak má napríklad len o 300 génov viac ako myš a asi dvakrát viac ako muška „octomilka“, ktorá je v ríši zvierat považovaná za základný stavebný kameň života.
Pochopenie ľudského genómu môže podľa odborníkov zásadným spôsobom zmeniť medicínu. V budúcnosti by vedci vďaka znalosti genetického zloženia mohli predvídať, na aké ochorenia je človek náchylný, a na základe toho napríklad odvrátiť nebezpečenstvo vzniku rakoviny, cukrovky, srdcových či iných ochorení. Vedci dúfajú, že lepšie pochopia vzťah medzi mutáciami génov a chorobami.
Zároveň si však kladú otázku, či má genetické zloženie taký veľký vplyv na vývoj človeka, keď teraz vyšlo najavo, že ľudský genóm obsahuje napríklad len o niekoľko tisíc génov viac ako žerucha. Myslia si, že veľký vplyv na to, ako sa správame či vyzeráme, má prostredie, v ktorom človek vyrastá. Pravdepodobne teda neexistujú „gény na všetko“. Podľa vedeckého korešpondenta televízie BBC, ktorý gény zjednodušene prirovnal k prísadám v recepte, si vedci teraz uvedomujú, že je veľmi dôležité aj to, ako sú tieto prísady kombinované. (čtk)
