Keby neexistoval vrcholový šport, možno by sa ich cesty nikdy neskrížili. Ale život športových hviezd je nevyspytateľný. Okrem toho, až pätnásť percent všetkých vzťahov vzniká na pracovisku. A štadióny, haly, bazény či tenisové dvorce možno za pracovné priestory považovať tiež.
Psychológovia zhodne tvrdia, že partnerské vzťahy medzi športovcami sa v ničom nelíšia od vzťahov iných skupín. Vznikajú na základe spoločnej profesie, rovnakých záujmov, životných návykov. Ide o prirodzenú situáciu zastihujúcu ľudí, ktorí sa pohybujú v spoločnom prostredí.
Počas aktívnej športovej kariéry býva takýto vzťah motivačným faktorom. Niekomu možno pomáha, ak si svoje zážitky z pracoviska radšej zamkne doma. Vrcholový šport je však určitým druhom workholizmu, teda potrebuje určitý ventil. Partnerstvá zložené z dvoch športových workholikov môžu byť veľmi harmonické – partneri môžu na seba navzájom pôsobiť ako hnací motor.
Ak je však šport jediným putom, ktoré dvojicu spája, stabilita vzťahu nie je vysoká. Mnohé športové partnerstvá dokazujú, že základom úspešnosti je vzájomná tolerancia.
