PERGE
Leží asi 18 kilometrov východne od Antalye medzi mestami Duden a Aksu. Pôvodne si obyvatelia mesta mysleli, že ich história je spätá s návratom gréckych hrdinov z trójskej vojny. Prvé zmienky sa však objavujú až z čias Alexandra Veľkého (okolo roku 333 p. n. l.), neskôr bolo významným prístavom Rimanov. Mesto bolo kedysi spojené s morom riekou Kestros. V centre mesta stojí zachovalý nymfeon s torzom boha rieky Melós. Z nej vytryskávala voda a tiekla cez celé mesto mramorovým kanálom. Mesto malo prepracovaný systém ciest a kúpeľov. Miestne opevnenie dosahovalo výšku takmer štrnástich metrov. Najkrajší pohľad je z vrcholu blízkeho kopca. V strede agory sú zvyšky chrámu bohyne Týché. Na podlahe bola farebná mozaika, po stranách stĺpy. Rimania vystavali v Perge dômyselný kúpeľný systém. Stavali vždy dvoje kúpele, pre bohatých a pre chudobných. Voda z kúpeľov pre bohatých tiekla do tých druhých a znovu sa používala. Ženy síce mali do kúpeľov vstup zakázaný, ale obsluhovať mohli.
SIDE
Side leží východne od Alanye a názov dostalo podľa granátového jablka, ktoré sa tu pestuje. V okolí mestečka sú rozľahlé pomarančovníkové, citrusové a grape- fruitové sady a bavlníkové plantáže. Z pamiatok patrí k najkrajším divadlo, do ktorého sa vmestilo 20-tisíc divákov. Za divadlom je Agora, ktorá bola pôvodone obklopená kolonádami. V meste bolo mnoho studní, viacero chrámov, medzi nimi aj Apolónov, bohyne Atény, či byzantskej baziliky. Za návštevu rozhodne stojí múzeum, pôvodne rímske kúpele. Je tu expozícia rímskych sochárskych diel, ktoré sa našli práve tu.
Kalkan - Patara
Asi desať kilometrov za Kalkanom leží Patara, ktorá je známa tým, že sa tu našla maľovaná keramika z 5. storočia. Patara bola dôležitým prístavným mestom. Trojitá brána, ktorá stojí dodnes, bola jedným zo vstupov do mesta.
Kas
Dnešný Kas je pôvodne lýdske probrežné mesto. Phellos v gréčtine znamená kamenné miesto - Kas je plný kamenných hrobiek a divadiel.
Myra
Deti v Demre (pôvodne Myra) majú Mikuláša po celý rok. Sv. Mikuláš totiž v tomto meste pôsobil v 4. storočí ako diecézny biskup. Raz pomohol chudobnému, ktorý sa sťažoval, že nemá na veno pre svoje tri dcéry. Hrozilo im, že by si naň museli zarobiť pomocou najstaršieho remesla. Potajomky hodil cez okno do domu tri mešce so zlatými peniazmi. Takto však pomáhal mnohým v meste a po smrti sa stal patrónom chudobných.
KAPPADOKIA
Sopke Erias Da, ktorá pred 40-tisíc rokmi vybuchla, môžeme vďačiť za nádherný zážitok pri prehliadke Kappadokie. Ako z rozprávky pôsobia kužele s okienkami a výklenkami vytesaného do mäkkého tufu. V tomto kraji sa ukrývali aj kresťania, ktorí sa tu skrývali pred útokmi seldžuských a neskôr osmanských Turkov. V druhej polovici 18. storočia, keď do Kappadokie pri- šli prví Európania, v islamskom mori našli opustenú kresťanskú komunitu. Bez kontaktu s okolitým svetom udržiavali svoje náboženstvo v takom stave, ako im ho zanechal sv. Pavol. V tufových zákutiach vydlabali aj kostoly, ktoré vyzdobili prekrásnymi freskami, ktoré ešte dnes hýria jasnými farbami. Kresťania tu začali s pestovaním viniča, ktorému sa tu dodnes dobre darí.
Pripravila - jač, FOTO - archív
