Istanbul - Hagia Sofia. FOTO - VLADIMÍR MIARTUŠ
Cestovné kancelárie zastavovali predaj zájazdov do kritických oblastí, teda najmä do Egypta a Turecka. Obavy boli na obidvoch stranách, a niekedy značne prehnané. Neistota okolo trvania vojenského konfliktu dokonca prinútila niektoré ces-tovky rozmýšľať nad možnosťou, že by túto sezónu Turecko a Egypt vypustili úplne. Klienti ich zase bombardovali telefonátmi a vypytovali sa nielen na bezpečnosť v regióne, ale v čase bojov o Bagdad aj na znižovanie cien a mimoriadne cenové zľavy. Pravdepodobne však viac bolo tých, ktorí vyčkávali, ako sa situácia vyvinie.
Zarážajúca však bola neinformovanosť. Zvykneme sa hrdiť tým, že napriek finančnej kríze v našom školstve sú naši študenti lepšie pripravení než tí americkí. Chronický nedostatok peňazí vyvažujú lepšie vyučovacie metódy našich zanietenejších učiteľov. Týka sa to aj tých starších ročníkov, ktorí v područí socializmu údajne predsa len nazbierali viac obsažnejších vedomostí ako ich rovesníci zo Západu.
Preto je asi na zamyslenie postreh ľudí, ktorí v cestovnom ruchu pracujú niekoľko rokov. Do cestovnej kancelárie telefonoval klient, ktorý mal ísť do Thajska. Zájazd sa rozhodol zrušiť - v Iraku je vojna. Thajsko je pritom od Iraku vzdialené niekoľko tisíc kilometrov, dokonca to nie je ani moslimská krajina ako Tunisko, na ktoré sa inak klienti tiež pýtali. Bagdad aj Bangkok sú v Ázii. Pritom keď na začiatku 90. rokov zúrila vojna v bývalej Juhoslávii, Slováci cestovali na sever Talianska či na Balaton. A to je miestami ani nie dvesto kilometrov, napríklad od Istrie.
Turecko či Egypt sú pre našinca synonymom orientu a exotiky. Za takmer rovnakú cenu, ako by ste zaplatili do Grécka alebo Francúzska, dostanete nepoznaného oveľa viac. Obidve krajiny sú iné ako tie európske, o ktorých si myslíme, že ich poznáme a chápeme. Už len islam, ktorý sa u nás vykresľuje ako extrémistické náboženstvo, je pre väčšinu strašiakom. Krajina samotná je úplne iná, ako to, čo bežne poznáme. A ľudia ani nehovoriac. Ich mentalita a zvyky sú nám vzdialené rovnako, ako keby išlo o mimozemšťanov. Všetko sa snažíme merať naším metrom - ich hygienu, dochvíľnosť, životný štýl. Navyše, priznajme si, čo všetko sme sa napočúvali od tých, ktorí už v týchto krajinách boli.
My, ako dovolenkári cestujeme do Turecka, Egypta či iných vzdialených krajín s predsudkami. Už dopredu vieme, čo sa nám nebude páčiť - prach, teplo, hotel. V ňom klimatizácia, zariadenie, strava, šváby, jašterice či iná háveď, personál… V podstate všetko, na čo si zmyslíte. To, že nevystrčíme nos z hotelových a turistických komplexov a k historickým pamiatkam sa necháme doviezť klimatizovanými autobusmi, tiež o niečom vypovedá. Budeme sa určite sťažovať aj na sprievodcov - podľa okolností - ktorí nás budú hnať, alebo naopak budú pomalí, keď nám je také teplo. Nakoniec sa tými autobusmi budeme presúvať z Efezu do Tróje tak rýchlo, že po celodennom fakultatívnom výlete nám v pamäti zostane absolútny guláš. Navštíviť totiž za jeden deň päť miest, aj keď s tisícročnou históriou a historicky dôležitých pre ľudstvo, je nad sily každého. Až na fotografiách zistíme, kde všade sme to vlastne boli. Ak si na to teda spomenieme. Prípadne až neskôr prídeme na to, kde všade sme neboli.
Navyše špeciálne Turecko je krajina, kde sa dá veľmi príjemne a uvoľnene cestovať. Vlakové a autobusové spojenia fungujú, ideálne sú dolmaše - mikrobusy, ktoré sú aj lacnejšie. Turecko ponúka najmä mimo pobrežia pre-krásne pamiatky či prírodné skvosty. Pritom to nemusia byť len tie najznámejšie ako Kappadokia či Pamukkale. Na tejto krajine je totiž zaujímavé to, že čím ďalej ste od turistických komplexov, tým milších a otvorenejších ľudí stretnete, tým zaujímavejšie pamiatky nájdete a tým exotickejšiu a lacnejšiu dovolenku zažijete. (jač)
