PRAHA - Ministri poľnohospodárstva krajín Európskej únie v Luxembursku od stredy rokujú o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Poľnohospodárstvo si dnes odkrajuje takmer polovicu zo stomiliardového rozpočtu únie. Po rozšírení o nových členov sa stane dnešné financovanie neúnosné.
Proti reforme stoja najväčší poberatelia podpôr ako Francúzsko, Španielsko a Írsko. Za reformu sú najväčší prispievatelia do rozpočtu únie - Nemecko, Británia, Švédsko a Holandsko.
Komisia navrhuje zrušiť priamu úmeru medzi objemom výroby a dotáciami, čím by roľníci nedostávali podporu na výrobu určitých komodít. Táto väzba viedla k nadprodukcii. „Poľnohospodári by tak vyrábali to, čo žiadajú spotrebitelia,“ vysvetlil hovorca komisie Gregor Kreuzhuber.
Ďalším návrhom je zrušenie plošného poskytovanie priamych platieb, čím sa získa viac peňazí na rozvoj vidieka. Najviac z platieb ťažia veľké farmy s obrovským počtom dobytka alebo rozlohou obrábanej pôdy, od ktorej sa platba odvíja. Malých roľníkov s dotáciou do päťtisíc eur by reforma obišla.
Postupnou redukciou platieb pre veľké farmy chce komisia ušetriť v roku 2012 dodatočných 1,48 miliardy eur na rozvoj vidieka. „V budúcnosti budú priame platby viazané napríklad na hygienické štandardy, bezpečnosť potravín a znesiteľné podmienky pre hospodárske zvieratá,“ podčiarkol Kreuzhuber.
Súčasťou reformy je aj zníženie minimálnych garantovaných cien mlieka a obilia, dotácie na obilie by sa mali znížiť o päť percent v budúcom roku 2004.
Dĺžka rokovaní je neistá. „Je to takzvané rokovanie s otvoreným koncom, to znamená, že sa bude rokovať vo dne v noci, pokiaľ ministri nerozhodnú,“ povedal Kreuzhuber.
Komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler chce pre reformu získať čo najväčší počet krajín. Svetová obchodná organizácia (WTO) tlačí na úniu, aby bola jej politika viac trhová a menej ochranárska. (čtk, tasr, r)
