Po Stanovi Mikitovi, ktorý získal v roku 1961 Stanley Cup s tímom Chicaga, sa druhým slovenským rodákom v histórii, ktorý si túto trofej mohol poťažkať, stal Košičan JIŘÍ BICEK. V rozhodujúcom siedmom zápase finálovej série zvíťazilo jeho New Jersey Devils nad Anaheimom Mighty Ducks 3:0 a tešilo sa z celkového triumfu. Jiří Bicek si vo finálovej sérii zahral v prvých štyroch stretnutiach, zvyšné tri sledoval z hľadiska. Stane sa prvým Slovákom v histórii, ktorý dovezie Stanley Cup na Slovensko, pretože Mikita ho do rodnej vlasti svojho času nepriniesol, keďže vtedy už mal kanadské občianstvo a žil za morom.

Ako ste prežívali rozhodujúci siedmy zápas?

„Bolo to ťažké. Siedmy zápas je buď – alebo, šťastie môže stáť pri nás, alebo pri súperovi, to pred zápasom nikto nevie. Iste to bolo napätie, ale sme radi, že sme to dotiahli do úspešného konca.“

Boli ste na tribúne viac nervózny ako na ľade?

„Iste, športovec je viac nervózny na tribúne, lebo tam nemôže pre úspech svojho tímu nič urobiť.“

Čo vám vírilo hlavou, keď ste si siahli na Stanley Cup?

„Pomyslel som si, že je to odmena za tých päť rokov, čo sme tu boli, počas ktorých som sa do mužstva pokúšal dostať. V lete som si povedal, že mojím pevným cieľom je konečne sa dostať do prvého tímu a zahrať si v New Jersey NHL. Podarilo sa, na začiatku sezóny ma zavolali a ostal som tam až do konca. Som rád, že sa mi podarilo dostať až do finále a vyhrať Stanley Cup, nad tým som pred sezónou vôbec nerozmýšľal. Je to krásny pocit.“

Čo sa odohrávalo v šatni a v útrobách štadióna po odovzdaní trofeje?

„Po zápase sme na ľade dostali pohár, potom odišli hráči Anaheimu a na ľad prišli naše manželky. Vyfotografoval som sa s manželkou Lenkou priamo na ľade a odobrali sme sa do šatne. V nej bolo strašne veľa ľudí, vari 150, nedalo sa tam ani chodiť. Po odchode zo štadióna sme oslavovali v istom podniku, ktorý sme mali prenajatý.“

Ďalší plán osláv?

„Pôjdeme s pohárom do ulíc na veľké pódium a budeme sa tam tešiť s fanúšikmi.“

Dá sa povedať, že momentálne prežívate svoj americký sen, však?

„Určite, je snom každého mladého hokejistu vyhrať Stanley Cup a držať ho nad hlavou. Nestáva sa to každý rok, je to strašne ťažká súťaž, je náročné dostať sa až na vrchol. Človek si to preto musí užiť, keď sa mu to podarí.“

Vaša najlepšia sezóna, v ktorej ste dostali prvú ozajstnú šancu udomácniť sa v NHL, nemohla mať krajší koniec.

„Ako som hovoril, chcel som sa dostať do mužstva, čo mi vyšlo, keďže som odohral viac ako polovicu zápasov a nastúpil som aj v play off. Verím, že je to pre mňa už naozaj dobrý štart a usadím sa tu, alebo v nejakom inom mužstve NHL pevne. Dúfam, že to nie je moja posledná skúsenosť so Stanley Cupom.“

Boli to však určite riadne nervy, veď o víťazovi rozhodol posledný možný duel.

„Jasné, veď sedem zápasov sme hrali už aj v semifinále proti Ottawe. Vo finále sme viedli 2:0, Anaheim vyrovnal na 3:3, takže to nervy naozaj boli. Vedeli sme totiž, že súper vie dávať góly a hrá dobrý hokej.“

Zisk Stanley Cupu je pre vás zrejme o to hrejivejší, že ste si vo finálovej sérii aj zahrali.

„Samozrejme. Bol som strašne rád už za to, že som dostal šancu v základnej časti sezóny. Pred play-off som vedel, že doň vstúpim ako náhradník a spočiatku nastupovať nebudem. V kádri totiž boli hráči, ktorí sú podstatne skúsenejší a okúsili už v minulosti príchuť bojov o Stanley Cup. Ja som tam bol najmladší, takže som tušil, čo ma čaká. Dostal som však príležitosť, aj keď tých zápasov nebolo veľa, ale vyskúšal som si to a som veľmi šťastný.“

Aké úlohy ste mali počas finálových zápasov, v ktorých ste nastúpili a ako sa vám v nich hralo?

„Nastupoval som vo štvrtej päťke, ktorá nedostávala až toľko šancí na ľade, nemali sme špeciálne úlohy ani obranné, ani útočné. Dôležité bolo, aby sme s pukom vyskúšali niečo urobiť. Žiadna päťka vlastne nemala konkrétne úlohy, ako mužstvo sme v prvom rade nechceli robiť vážne chyby, ktoré by dali súperovi šancu.“

Boli ste veľmi smutný, keď ste sa po štvrtom finálovom dueli opäť museli sťahovať na tribúnu?

„Určite to nie je príjemný pocit. Človek však ráta s tým, že keď príde hráč, ktorý finále play off ešte nenastúpil a je starší, tak je to možno jeho posledná šanca, že tréneri mu umožnia nastúpiť. Jasné, že to mrzí, ale musel som to brať pozitívne. Keby som si to stále opakoval, bol by som len sklamaný. Vzal som to teda z lepšej stránky, bol som rád, že som si zahral a získal Stanley Cup.“

Aký program vás teraz čaká a kedy prídete do Košíc?

„Po slávnosti s fanúšikmi príde na rad spoločné fotenie na ľade. Vzápätí s manželkou odchádzam do Albany, kde máme apartmán. Musíme dať všetko do poriadku. Presný termín, kedy sa do Košíc vrátime, ešte nemáme určený. Možno tak o dva týždne.“

Kedy by mala doraziť do vášho rodného mesta cenná trofej? Vraj by v rámci európskej púte mala ísť najprv do Ruska a hneď potom do Košíc, odkiaľ sa presunie do Čiech.

„Vôbec neviem, ako to bude. To mi dajú vedieť až neskôr.“

Je niekto, komu by ste tento úspech chceli špeciálne venovať?

„Všetkým, ktorí boli okolo mňa. V prvom rade mne a manželke Lenke. Ona vie, čím som prechádzal počas tých piatich rokov a bola pri mne, keď sa mi darilo, aj keď sa nedarilo, stále ma podporovala.“

Čo odkážete domácim fanúšikom?

„Konečne príde Stanley Cup aj na Slovensko! Fanúšik nášho hokeja si to zaslúži. Nezabúdam na to, že som tam hrával.“

VIZITKA JIŘÍHO BICEKA

Narodený: 3. decembra 1978 v Košiciach, výška: 178 cm, váha: 83 kg, draft: New Jersey v roku 1997 zo 131. miesta, pozícia: krídlo.

Bicek V NHL: