Autá. Náš druhý domo, tentoraz na kolesách. Ráno v aute pokračujeme v činnosti, ktorú sme nestihli v kúpeľni, kde nás nikto nevidel. A tak môžeme pozorovať šoférov, čo sa holia, pristrihujú si fúzy, ženy-šoférky sa maľujú, češú, doťahujú garderóbu, manažéri začínaju telefonovať. V celom aute znie hudba, čo všetko prehluší, my pri nej automaticky šoférujeme, ako-tak dodržujeme pravidlá, uháňame jedna radosť. Pracovný deň začína. Ešte že je tu občas červená, kde sa dá oddýchnuť a zamyslene sa zavŕtať do nosa. Áut pribúda a ľudí vraj ubúda. Ľudia starnú a autá hrdzavejú. V duchu tejto pravdy mi vnuk zrazu povie: "Čo si zhrdzavel, starký?" U novej generácie starnutie a hrdza, človek a auto -jedno jest!
V roku 1962 v Taliansku na študentskom festivale v Parme, keď sme videli autá, čo parkujú aj na chodníkoch, mysleli sme si, že svet sa zbláznil. A dnes u nás už parkuju autá nielen na chodníkoch, ale aj v lese a na lúkach. V parkovaní sme ten západ rýchlo dobehli a predbehli. Pred rokmi, keď som vtedy chorého otca vyviezol autom na kopec do kostola, ľudia krútili hlavami - tí z mesta už nevedia bez auta urobiť ani krok! Vyviezť sa autom na vinice pre vínko považovali priam za svätokrádež. Paradox - dnes je to presne naopak. My z mesta pešky do kostola a pre vínko a dedinčania bez auta ani krok.
V Amerike, keď som videl tie šesťprúdové diaľnice plné áut, ako sa valia jedným smerom ta a druhým smerom naspäť, opýtal som sa Američana: "Kam sa všetci ženú?" Výstižne mi odvetil: "Stále hľadajú, kde je lepší a lacnejši hamburger." Tak takto je to! A keďže u nás sú už tiež hamburgery, začína mi to byť jasné, prečo sa tá premávka tak stupňuje!
Amerika je však veľká zem, bez áuta sa nedá, ale Slovensko? Malé, milé, bez premávky, to by bola nádhera! Ako voľakedy - zájsť do susednej dediny pešky na hody, bez strachu z policajtov sa vracať... Odfukovať a fúkať len tak niekomu milému do uška! To by bola idylka, vízia a zároveň aj devíza - celý svet by sa prišiel pozrieť na to čudo, čo sa volá Slovensko! Poľné a lesné chodníčky plné putujúcich Slovákov, zdraviacich sa: "Dobrý deň! Kamže, kamže?" V aute človeka nestretnete a ak, tak je z toho hneď havária a pokrčené plechy aj s človekom! Pribrzdime. Všetci. A hlavne ja! Váš stĺpček
