Ružena Jamrichová
prekladateľka, spisovateľka
matka Dušana Jamricha
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Dušan bol očakávané a milované dieťa. Boli povojnové roky a pretože neexistoval penicilín, rok predtým mi umrel synček. S Dušanom problémy neboli. Akurát mu ako trojročnému vyberali mandle a do siedmich rokov si nesmel sadnúť na bicykel, ani behať s deťmi. Mohla som s ním chodiť iba na prechádzky. Vtedy si asi vypestoval vôľu.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Vždy bol veľmi dobrým synom. Dokázal sa vžiť do situácie a pomáhať. Dodnes si bez neho nedokážem poriadne naladiť televízor. Bol zaľúbený do techniky, doma rozmontoval, čo sa dalo.
Dušan je váš najstarší syn?
Ale, kdeže. Ešte mám dve staršie dcéry - Tatianu Brtáňovú a Jelu Fábryovú, rodenú Brtáňovú. Potom nasledovali Jamrichovci - Dušan, Elena Rjachovská a Katarína Kučerová. Dušan mi pomáhal aj s deťmi, a keď začal zarábať (pred vysokou školou pracoval rok v tlačiarni), dával mi peniaze. Kúpil mi aj krásne hrnce.
V čom ste si podobní?
Fajčila som, ale na rozdiel od neho som prestala. Rada som varila a on túto záľubu po mne zdedil. Ponášame sa na seba aj v húževnatosti, v robote. Obaja radi plávame. Povahovo som ja prudkejšia, Dušan rozvážnejší.
Čím sa teraz najviac zaoberáte?
Naháňam blchy, ktoré sú proti slovenčine v oznamovacích prostriedkoch. Stoja mi z toho vlasy dupkom.
V čom úplne odlišní?
Pretože som sa musela po celý život uskromňovať, som sporovlivejšia.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Snažila som sa deti vychovávať v duchu najlepších slovenských a kresťanských tradícií. Pani Perica Didoličová - manželka Martina Kukučína ma raz ako desaťročnú našla na Národnom cintoríne v Martine, keď som dávala na hrob Andreja Kmeťa kytičku pivónií. To národné v našej rodine vždy rezonovalo. Potešilo ma, keď hral Dušan Ľudovíta Štúra. Okrem toho som ho chválila, keď si ožehlil košele a naučil sa vynikajúco robiť palacinky.
Koľko mal vtedy rokov?
Dvanásťročný pripravoval palacinky, žehlil neskôr. Iba raz som ho neveľmi pochválila, pretože zabudol žehličku na doske a vypálil dieru. (Smiech.)
Čítali sme odbornú literatúru o výchove?
Kedy - tedy. Deti som vychovávala tak, ako nás rodičia a martinské reálie.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Čítala som mu Dobšinského a všetky klasické rozprávky, pri ktorých som mékala, húkala a hrala divadlo. V rodine sme mali k divadlu blízky vzťah. Môj krstný otec bol Ivan Stodola.
Takže herecké gény zdedil syn po vás?
Isteže. Otec aj ja sme hrali ochotnícke divadlo.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Napísal krásnu maturitnú písomku, dobre slohoval a druhá alternatíva k štúdiu herectva bola žurnalistika. Odhovorila som ho od toho, aby nemusel byť poplatný žiadnemu režimu. Kvôli kádrovému posudku ma dvakrát vyhodili z práce, prežila som si svoje, takže som nechcela, aby mali moje deti niečo spoločné s politikou.
Myslíte, že si rozumiete?
V zásadných veciach áno, aj keď si ho občas dovolím kritizovať. Niekedy repertoár, niekedy herecký výkon.
Pomáhate mu nejako dodnes?
Obaja sme zvedaví na názor toho druhého. Telefonujeme si dvakrát do týždňa. Tak pomáham ja Dušanovi a on mne. Občas mu vypomôžem aj finančne.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Teraz lieta v jednom kuse sem a tam. Naposledy sme boli všetci spolu na moje narodeniny. Mala som 85 rokov. Okrem toho sme sa stretli na uvedení do života mojej knižky.
Prekladateľka a spisovateľka Ružena Jamrichová má rada vodu, je narodená v znamení Rýb a preto ju priatelia a známi volajú teta Rybena. Svoju knižku s názvom Z rodinnej kroniky venovala svojim piatim deťom a všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí jej radou, láskavým slovom a úsmevom pomáhali žiť. Za svojho života preložila z francúzštiny, poľštiny a ruštiny do 50 kníh, napríklad Verneovky či román Sám vojak v poli.
Dušan Jamrich,
herec, generálny riaditeľ SND
syn Ruženy Jamrichovej
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Bol som normálny pubertiak ako sa patrí, ktorého občas volali Vreštiak. Niekedy som bol spurný, tvrdohlavý, také obyčajné decko.
Dostávali ste aj bitku?
Bol som samá ruka, samá noha. Poslednú bitku som dostal ako štrnásťročný. Viem, že potom mamu strašne boleli ruky. Ale u nás doma sa, až na výnimky, deti nebili.
V čom sa vám mama najviac páči?
V tom, že hoci niekoľkokrát v živote dostala nespravodlivý kopanec, našla silu predýchať to. Najradšej v lese a na prechádzkach v prírode. Uplatnila sa, aj keď doba bola ťažká. Nevzdala sa.
Bola tvrdá?
Neviem, či je to tvrdosť, všetko si bolo treba aj odplakať, ale išla ďalej. S tým, že raz vyjde slnko...
Aké vlastnosti ste po nej zdedili?
Zmysel pre spravodlivosť, objektivitu, vytrvalosť a tiež vedomie faktu, že každý problém, ktorý sa zdá byť večer neriešiteľný, je ráno oveľa ľahší. Určite som po nej zdedil jazykový cit.
A pokoru?
Pokoru? Áno. Ak pokoru, tak po nej.
V čom ste odlišní?
Fakt neviem. Možno znameniami. Ja som Škorpión a mama Ryba.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Nič.
Ani v puberte?
Nie.
Rozprávala vám rozprávky?
Mali sme z dnešného pohľadu ťažké detstvo, materiálne. Mama sa musela sama starať o deti, a keď dostala prácu, ráno odišla a večer sa vrátila. Pamätám sa, ako sme boli v Tatrách, dostal som mumps a mama mi rozprávala rozprávku, kde sa spomínali Číňania. Vysvetľovala mi, že to sú ľudia, ktorí majú šikmé oči. Nevedel som si to predstaviť.
Pomáha vám nejako dodnes?
Áno, pomáha. Duchovne i materiálne.
Ako dôchodkyňa aj materiálne?
Sú to naozaj iba drobné injekcie.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Ako nás brávala do prírody, k vode, do Vajnor k jazerám. Rád spomínam na výlety do Gemera. Alebo raz večer vypadla elektrina, bola u nás krstná mama a piekli sa zemiaky. Jedli sme ich pri sviečke a túto úžasnú atmosféru si dodnes pamätám. V pamäti mi utkvelo aj to, ako som dostal malý bicyklík, vysadol som naň a okamžite bez učenia som dokázal udržať rovnováhu.
Čím si myslíte, že by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Keby som sa oženil s mojou spolubývajúcou a dal pokrstiť dieťa, čo však sme ešte nestihli, hoci dve sú už pokrstené. Keby som prestal fajčiť a konečne dal urobiť vráta na chalupe. Rada by možno opätovne videla v réžii K. L. Zachara baladickú Bačovu ženu, na ktorú tak rada spomína.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Keď mala deväť rokov, zamilovala sa do pätnásťročného Fedora Štekláča, ktorý bol synom kamarátky jej mamy. Spieval jej vraj "Ramonu".
Generálny riaditeľ SND Dušan Jamrich po skončení štúdia herectva na VŠMU v roku 1970 nastúpil do Činohry SND. Okrem divadelnej práce vytvoril množstvo postáv v televíznych inscenáciách, filmoch a seriáloch. Po roku 1989 sa stal podpredsedom Konfederácie odborových zväzov, od roku 1991 šéfuje na riaditeľskom poste SND. Popritom si aj zahrá - vtejto divadelnej sezóne vBoltovej hre Človek pre všetky časy, vo Wildeovom Ideálnom manželovi a v Molierovom Donovi Juanovi.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl
