Vojenský ordinár, biskup František Rábek včera odmietol ponuku zastrieľať si. „Nepovažujem za zmysluplné, aby biskup strieľal,“ povedal a combat strelnicu v 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline nevyskúšal. Zato po ukážkach výcviku výsadkárov ocenil ich profesionalitu.
Biskup Rábek pri včerajšej návšteve žilinského profesionálneho pluku vysvätil pastoračnú miestnosť a odslúžil svätú omšu.
Medzi kňazmi v armáde nie je problém nájsť kapitánov či majorov. Rábek ako jediný spomedzi vojenských duchovných nenosí uniformu a nemá vojenskú hodnosť. „Ordinariát zastrešuje okrem armády aj rezorty vnútra, spravodlivosti a železničnú políciu. Aby som bol všetkým rovnako blízky, nemôžem nikde patriť celkom.“
„Záujem o duchovný život medzi vojakmi nie je iný, ako je záujem spoločnosti,“ hovorí vojenský duchovný František Duraj, ktorý slúži bohoslužby u výsadkárov od začiatku vlaňajšieho adventu. „Chlapci ešte nie sú všetci úplne zorientovaní, hľadajú sa. Majú aj troška strach. Niektorí dôstojníci sú vychovaní starými štruktúrami a pozerajú sa na to nedôverčivo a odmietavo Ale rešpektujú nás, a to je dôležité.“
Duraj prišiel do kasární z farnosti vo Varíne. Za profesionálnymi vojakmi však nemôže v ničom zaostávať. Okrem toho, že po útvare chodí v pracovnom čase v uniforme, naplno sa zúčastňuje aj na výcviku. „Bolo by faux pas, keby vojakov v boji prezradil ich duchovný.“ Sám bol kedysi vojakom z povolania, neskôr sa rozhodol pre štúdium teológie v Nitrianskom seminári.
Doteraz je v armáde 14 kňazov, podľa biskupa Rábeka by sa mohli približne do roka-dvoch obsadiť kňazmi všetky útvary. „Je to služba ľuďom, ktorí v armáde pracujú,“ zhodnotil význam pôsobenia vojenských duchovných.
Tí popri iných špecifikách svojej služby tak musia byť pripravení aj na situáciu, ocitnúť sa s vojakmi priamo v ozbrojenom konflikte.
ANDREA HARMANOVÁ
