slede udalostí načrtne zápletku knihy. Protagonista Richard Waile a jeho priateľ Peter Barnett založia úspešnú firmu, ktorá vytvorila superbezpečnú sieť na ochranu dát, no veci sa rýchlo skomplikujú, keď do siete niekto vnikne a získa supertajné informácie o ilegálnych obchodoch, ktoré by mohol speňažiť. Waile navštívi Barnetta vo firme, zistí, o čo ide, a rozhodne sa počkať ho vo svojej kancelárii. No zaspí a na druhý deň ho nájde polícia so zbraňou v ruke nad mŕtvym telom jeho priateľa. Navyše, pár minút po odchode z firmy celá miestnosť exploduje.

V románe nechýbajú tradičné rekvizity tohto žánru. Sympatický hrdina bojuje s policajnou mašinériou, ktorú predstavuje obmedzený poručík Butcher, správajúci sa podľa hesla Zákon, to som ja, ktorému na úteku pomáha krásna mladá novinárka Laura Sternová. Do hry sa pripletie i ruská mafia v podaní bývalého aparátnika, teraz veľkopodnikateľa bez škrupúľ Zigu Zigmanova a jeho neschopných nohsledov Trifonova a Burella alias Bureljeva, ktorý prežil peklo vojny v Afganistane, no v súboji s Wailom sa mu smola lepí na päty.

Veľkým kladom románu sú ľahko a prirodzene plynúce dialógy a jeho napínavosť. Autor nezaťažuje čitateľa psychológiou postáv, istým prerodom prejde len Waile - z plytkého snoba, ktorý trávi čas na večierkoch, sa stane hĺbavý človek, ktorý hľadá odpovede na to, čo sa deje okolo neho. Ostatní majú vopred dané a nemenné charaktery: váhajúca, no čestná a obetavá novinárka Laura, prototyp gaunera, Richardov kolega z firmy Nathan Daniels, šéf bezpečnostného oddelenia, advokát Santini a inteligentní detektívi z FBI Narelli a Jones, ktorých dopĺňa rad karikovaných postavičiek.

Škoda, že sa autor nevyhol istým klišé (alebo ich azda použil zámerne s úmyslom parodovať klasické bondovky?). Peter Barnett, ktorý „vyzeral ako vedec z lacného komiksu“, blondínka Debbie, ktorá na párty „špúli krásne ústočká“, Burell alias Bureljev, ktorý namiesto Waila zabije vždy niekoho iného, či scéna milovania Richarda s Laurou, keď oboch hľadá polícia a hrozí im smrť („Medzitým sa azda stokrát pobozkali a nebyť toho, že si obaja uvedomovali vážnosť situácie, sedadlá by určite zabzučali znova.“).

Trochu lacná je aj aktualizácia na naše podmienky: názov počítačovej firmy FPN môže niekomu pripomenúť bývalú VPN či slogan „čo je modré - to je dobré“ volebnú kampaň SDKÚ. Napriek tomu ide o sľubný debut, v jeho pokračovaniach by však neškodilo vyhnúť sa osvedčeným trikom.

Autor: MARIÁN GAZDÍK