Po sérii útokov sa Moskva rozhodla poslať do Čečenska nových vojakov. FOTO - TASR/EPA
Ruský prezident Vladimir Putin v posledných mesiacoch niekoľkokrát tvrdil, že vojenské operácie v Čečensku sa skončili a teraz ide iba o policajné akcie. Teraz však armáda povoláva opäť posily.
Podľa denníka Nezavisimaja gazeta sa v najbližších dňoch presunú do Čečenska parašutistické taktické skupiny 104. pluku výsadkárskych vojsk zo Pskova, takže len výsadkárov bude na území Čečenska 3 a pol tisíca.
Podľa rôznych odhadov sa počet ruských vojakov v Čečensku pohybuje od 40- do 100-tisíc, čečenské zdroje uvádzajú 200-tisíc ruských mužov.
Moskva sa snažila demonštrovať ukončenie vojnových operácií. Teraz však podľa Nezavisimoj gazety berú všetko do svojich rúk opäť vojaci. Nové skupiny, ktoré prídu do Čečenska, sú údajne špeciálne vycvičené a majú naštudovanú taktiku partizánskej vojny, ktorá teraz v letných mesiacoch bude získavať na intenzite.
Nová taktika
Rusi posilňujú svoju vojenskú prítomnosť potom, čo sa zvýšil počet teroristických a diverzných akcií a ozbrojených konfliktov. Cez víkend sa bojovalo v treťom najväčšom čečenskom meste Argun. Údaje o stratách sú ako zvyčajne rozporné. Ruská strana priznáva asi 6 padnutých na svojej strane a 8 na strane protivníka. Čečenský gerilový veliteľ Argunského sektoru amir Salach tvrdí, že jeho oddiely stratili iba dvoch mužov, zato Rusi a po ich boku bojujúci čečenskí policajti prišli asi o 50 ľudí.
„Nemáme lietadlá, ale máme šahídov (mučeníkov),“ povedal Salach, ktorý hodnotil argunskú operáciu ako pre Čečenov výnimočne úspešnú.
Podľa zdrojov blízkych čečenskému veleniu sa nedávno v horách uskutočnila veľká porada jednotlivých veliteľov a vypracovala sa nová taktika na letné mesiace. Hlavným záverom porady je fakt, že „zóna džihádu sa rozširuje“.
Gerila však tvrdí, že niektoré samovražedné útoky ako explózie ženy-kamikadze minulý týždeň v severoosetínskom Mozdoku nie sú nikým riadené, ale sú spontánnou reakciou obyvateľstva na „útlak a teror ruskej armády“.
Amnestia
Boje v Argune zúrili v rovnaký deň, ako vstúpila do platnosti amnestia pre účastníkov rusko-čečenského konfliktu vyhlásená ruským prezidentom Putinom a schválená štátnou Dumou. Velenie povstalcov však amnestiu kritizuje a už predtým oznámilo, že „omilostení môžu byť iba tí, ktorí sa niečoho dopustili, čo sa bojovníkov za slobodu netýka“.
Amnestia je sporná i podľa nezávislých pozorovateľov, pretože záleží predovšetkým na jej interpretácii. Pokiaľ bude ruská strana chcieť, dokáže za vojnového zločinca, na ktorého sa amnestia nevzťahuje, označiť každého partizána, ktorý sa pokúsil zabiť vojaka ruskej armády.
S veľkým nadšením ruský riadiaci štáb protiteroristickej operácie včera oznámil, že oficiálne zaregistrovali prvého povstalca, ktorý zložil zbraň a požiadal o milosť. Je ním Sultan Eskichanov z obce Seržen Jurt.
Podľa Federálnej bezpečnostnej služby sa včera vzdalo v Groznom ďalších 28 čečenských partizánov.
Situácia v Čečensku sa aj napriek uisťovaniu ruských oficiálnych miest v posledných týždňoch zhoršuje. Ani referendum a následné prijatie novej ústavy, ani amnestia nemajú na ukončení konfliktu žiadny vplyv. I podľa oficiálnych štatistík mesačne v priemere zomiera v Čečensku asi 100 ruských vojakov.
