Vladimír Janočko (10) sa snaží obísť Okana Buruka. Z kvalifikačného zápasu o postup na ME 2004 Slovensko - Turecko 0:1. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Hoci po sobote ešte nemožno opomenúť teoretickú iskierku, reálny pohľad na vývoj v našej skupine skôr presviedča o tom, že slovenskí futbalisti na 99 percent nepostúpia ani zo svojej piatej kvalifikácie v boji o účasť na vrcholnom podujatí. Ak by sme aj v zostávajúcich troch zápasoch získali maximálny počet deväť bodov, nemôžeme očakávať, že momentálne druhí Angličania nezvládnu súboje s Macedónskom a Lichtenštajnskom. V sobotu večer sme mohli pomôcť Angličanom, ale predovšetkým sami sebe. Nestalo sa ani jedno.
Tréner Ladislav Jurkemik sa rozhodol pre rozostavenie 4 - 4 - 1 - 1. S jediným vysunutým útočníkom Szilárdom Némethom, ktorého mal v úlohe voľného stredopoliara ofenzívne dopĺňať Janočko. Nebol to prekvapujúci ťah, pretože v súčasnom futbale nie je dôležité, koľko hráčov behá na hrote. Rozhodujúcou býva skutočnosť, ako je schopné celé mužstvo podporiť útočné plány, vytláčať jednotlivé formácie dopredu a po strate lopty ich organizovane sťahovať na vlastnú polovicu. Po Demovej vyloženej príležitosti prišla turecká vydarená desaťminútovka, ktorá určila vývoj stretnutia. Súper sa po získaní náskoku stiahol, pred jeho pokutovým územím bolo husto, čo sťažovalo slovenskú kombináciu. Naša prechodová fáza vyznievala komplikovane, zdĺhavo a nakopávané vysoké lopty pohodlne zbierali Turci. Čoraz viac sa v strede ihriska prejavovala ich väčšia individuálna technická vyspelosť. Bastürk a Emre, majstri v ovládaní lopty, sa vedeli šikovne vynájsť aj v zložitých situáciách a ešte účinne vysúvať Nihata so Sükürom.
Boli fázy, keď Slováci útočili iba s tromi hráčmi. V 29. minúte na to doplatili: Rüstü vybehol a odkopol loptu do autu, ale pohotovo vhadzujúci Németh ju nemal komu poslať. Turecká bránka zívala prázdnotou dobrých desať sekúnd. Hra proti sformovanému súperovi, ktorý využíval každú príležitosť na rýchly brejk, stála slovenských reprezentantov veľa síl.
Príchodom druhého útočníka Vitteka stúpla údernosť našej hry. Turci sa s pribúdajúcimi minútami čoraz častejšie uchyľovali k simulovaniu, filmovali pády a váľali sa po trávniku. Kúskovanie hry im vyhovovalo. Do solídneho tempa sme sa dostali až v záverečnej desaťminútovke, keď lopty lietali v súperovej šestnástke. Boli to však len náznaky šancí, lebo lopta našich hráčov so stupňujúcou sa nervozitou príliš neposlúchala. Naopak, v priebehu druhého polčasu sa do čistejších šancí dostal súper - najskôr šprintér Nihat a pri našom zúfalom nápore tesne pred koncom aj Sükür.
S Tureckom, aktuálne tretím mužstvom sveta, sme nevyhrali ani na štvrtý pokus. V sobotu večer to bola na Tehelnom poli dosť verná kópia vzájomného zápasu spred dvoch rokov. Aj vtedy sme na začiatku nevyužili možnosti, aj vtedy sme prehrali 0:1. Pre zmenu gólom Süküra.
