Záber z filmu režiséra Vlada Blaca Uhol pohľadu (1984), kde hral Martin Šulík študenta filmovej réžie. Martin Šulík debutoval roku 1991 celovečerným filmom Neha. Nasledovali Všetko, čo mám rád (1992), Záhrada (1995), Orbis Pictus (1996), Krajinka (2000). FOTO – SFÚ
„Filmový scenár je vždy polotovar, ktorý zmysel svojej existencie obháji až v hotovom filme. Myslím, že každé knižné vydanie scenárov je určené hlavne pre fanúšikov, ktorí majú chuť premýšľať o filme z rôznych strán, sledovať jednotlivé fázy tvorivého procesu,“ povedal pre SME režisér MARTIN ŠULÍK o knihe 5 scenárov (Slovenský filmový ústav, Charlie‘s), ktorá sa v týchto dňoch objavila na knižných pultoch.
Publikácia obsahuje scenáre k Šulíkovým celovečerným filmom a autori sa ich rozhodli ponechať v pôvodnej podobe. Samotný Martin Šulík knihu vníma aj ako príspevok do diskusie o profesii scenáristu. Ako hovorí, dobrý scenárista je pre každý film životne dôležitý.
Ideálny film
Niekdajší Šulíkov pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave Stanislav Párnický v úvode ku knihe píše, že scenár je svet ideálneho filmu. Nie je režisérovi ľúto scén, ktoré sa do filmu nedostanú? „Ideálny film je pre mňa obraz, ktorý mám pred očami skôr, ako vezmem ceruzku a začnem písať,“ hovorí Šulík. „Každý pokus zachytiť slovom moju predstavu o budúcom filme je kompromis. To isté platí aj o scenári. Jazyk literatúry a jazyk filmu sú dva úplne odlišné systémy. Absolútny preklad z jedného do druhého nie je možný. Niečo stratíte, niečo získate.“
V ankete Slovenskej filmovej a televíznej akadémie „desať umelecky najhodnotnejších filmov deväťdesiatych rokov“ sa umiestnili všetky Šulíkove hrané snímky z daného desaťročia. Za svoj najosobnejší film režisér považuje Všetko, čo mám rád. Aj preto, že „zachytil životný pocit, ktorý sa za desať rokov od jeho vzniku úplne vytratil. Je v ňom ešte nádej“.
Martin Šulík je náročný. Na svojich filmoch by teraz určite niečo zmenil, len si nemyslí, že by boli lepšie. To, prečo má film rád – či je dobrý alebo zlý – je práve jeho dokumentárna hodnota. V okamihu spustenia kamery sa navždy zakonzervuje miznúci svet.
Nie som jediný
Ondrej Šulaj, Marek Leščák a Dušan Dušek – trio Šulíkových scenáristov. Bola ich spolupráca priateľskou idylkou alebo ohnivou debatou? „Mne sa na písaní scenárov páči to, čo Dušan Dušek nazval indukčným efektom,“ odpovedá Šulík. „Ak totiž píšete scenár v dvojici alebo v trojici, ľubovoľná poznámka – možno aj od témy – môže u ostatných vyvolať asociáciu, ktorá presne pomenuje problém. Písanie s priateľmi kumuluje energiu. Nevyhnete sa konfliktom, ale ak si dôverujete, diskusia väčšinou smeruje k podstate veci.“
Martin Šulík je stále vnímaný ako líder z toho mála, ktorý ťahá káru slovenského filmu. On však svoju výlučnosť odmieta: „Na Slovensku je mnoho talentovaných ľudí, ktorí nakrúcajú dobré filmy. Akurát neexistuje priestor, kde by sa tieto projekty mohli realizovať. Zničiť tvorivé a výrobné štruktúry, ktoré podporovali pôvodnú tvorbu, bolo veľmi ľahké. Obnoviť ich nebude jednoduché. Kolibe sa to nepodarilo doteraz a bojím sa, či sa to ešte niekedy podarí Slovenskej televízii.“
A čo bude ďalej? So Zuzanou Liovou pripravoval Martin Šulík film pre Slovenskú televíziu podľa jej absolventského scenára. Televízia však prestala vyrábať pôvodnú tvorbu, a tak to odložili o dva roky. Teraz skúša niečo napísať s Markom Leščákom a neskôr možno aj s Alicou Nellis.
