Pietna spomienka na obete holokaustu.
FOTO TASR - SVÄTOPLUK PÍSECKÝ
„Bol v tom istom vozni ako ja a moja mamka. Celý čas spínal ruky k nebesiam. Z ničoho nič prišiel strašný lejak. Akoby ani Pán Boh sa nemohol pozerať na to utrpenie. S mamkou sme sa celý čas držali za ruky. V Osvienčime nás odtrhli od seba. Nikdy viac som ju nevidela. Piateho júna zomrela v plynovej komore. Presne v deň narodenín môjho brata,“ spomína na čiernu minulosť spred 59 rokov so slzami v očiach 83-ročná Košičanka Valéria Halperová.
Z Košíc deportovali do koncentračných táborov 15 707 Židov.
Včera bola na židovskom cintoríne v Košiciach tryzna na pamiatku deportovaných a umučených. Prišla hŕstka tých, ktorí mali to šťastie a prežili peklo holokaustu, rodinní príslušníci obetí, priatelia, známi.
„Kto vie, čo stratilo ľudstvo v plynových komorách? Kto vie, koľko ľudských schopností je zakopaných v hromadných hroboch, roztrúsených na pôde kultúrnej Európy? Kto vie, ako by vyzeral svet, keby milióny zavraždených pokračovali vo svojom diele? Všemohúci, pamätaj na všetky nevinné duše obetí!“ Košický rabín Jossi Steiner sa modlí Kadiš.
