KOŠICE – Na Infekčnej klinike Fakultnej nemocnice L. Pasteura liečili za posledný mesiac jedenásť pacientov, u ktorých sa objavil kožný zápal v dôsledku poštípania kliešťom. Asi rovnakému počtu ľudí museli lekári pomôcť pri odstraňovaní prisatého parazita, alebo jeho hlavičky uviaznutej v koži po neodbornom zásahu. V tomto období výskyt kliešťov v prírode vrcholí.
Kliešť obyčajný má veľkosť drobnej šošovičky a do kontaktu s ním prichádzajú čoraz častejšie aj mestskí ľudia. Tento malý krv cicajúci parazit prenáša množstvo ochorení. U človeka vyvoláva kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.
Pracovníkov Infekčnej kliniky FN L. Pasteura vyhľadá ročne niekoľko desiatok pacientov s kožným prejavom lymskej boreliózy. Ide o prvé štádium ochorenia, ktoré sa objaví tri dni až mesiac po prisatí kliešťa. Charakteristická je preň červená škvrnka v okolí miesta vpichu, ktorá sa postupne zväčšuje. V tom čase sa v podkoží množia borélie, ktorými kliešť človeka nainfikuje, pričom červená škvrna môže mať časom v priemere i desať-dvadsať centimetrov. Pacient môže pociťovať únavu, malátnosť, horúčku, nespavosť či bolesti hlavy. Časom prvé štádium odznie, no borélie krv zanáša do rôznych orgánov, kde sa ďalej množia. Prejavuje sa to zápalom, ktorý napokon vyústi do chronických postihnutí kože, kostí, kĺbov či nervového systému. Zatiaľ čo vo včasnom štádiu sa dá ochorenie úspešne liečiť antibiotikami, ak sa liečba zanedbá, človek sa chronických problémov zbaví iba ťažko. Pacientov s pokročilými prejavmi choroby ošetria vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura ročne zhruba desať.
„Ak mal človek na tele prichyteného kliešťa a objaví sa mu v mieste vpichu akákoľvek kožná zmena, treba čo najskôr vyhľadať lekára,“ skonštatoval prednosta infekčnej kliniky MUDr. Ivan Schréter.
„Rovnako je to v prípade kliešťovej encefalitídy,“ hovorí prof. Schréter, podľa ktorého sa proti kliešťovej encefalitíde možno preventívne zaočkovať.
Naproti tomu vakcína proti lymskej borelióze zatiaľ nie je bežne dostupná.
JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ
