menila charakter Veľkej Británie. Vďaka jeho skvelým širokorozchodným lokomotívam sa totiž mestá k sebe veľmi priblížili. Gooch sa narodil pred 185 rokmi 24. 8. 1816.
Železnica, to bola veľká zmena. Pre ľudí znamenala prácu. Zo zastrčených a nezaujímavých miest sa znenazdajky stávali významné body, kde sa stretávali obchodné cesty a vznikali nové továrne. Na tento skvelý vynález nadviazali desiatky iných činností. Aj preto boli páni, ktorí stáli v pozadí rozvoja železníc, vo veľkej úcte. Daniel Gooch bol jedným z nich, aj keď jeho meno nebolo také slávne ako meno Isambarda Brunela alebo Georgea Stephensona.
Železničná spoločnosť Great Western vznikla preto, aby spojila hlavné mesto Londýn s Bristolom. Šéfom projektu bol mimoriadne schopný inžinier aj manažér Brunel. Dobová replika ale hovorila, že „zatiaľ čo Brunel železnicu postavil, Gooch sa postaral o to, aby fungovala“.
Obaja boli veľmi mladí. Keď projekt Great Western v roku 1833 začínal, mal Brunel 27 rokov. Gooch sa k spoločnosti pripojil, keď nemal ani 21 rokov. „Bol som veľmi mladý na to, aby som pracoval vo vedení takej veľkej železničnej spoločnosti. Vôbec som sa nebál,“ spomínal neskôr.
Už jeho vek naznačuje, že muselo ísť o mimoriadne nadaného konštruktéra. Ešte predtým, ako sa pridal k tejto spoločnosti, mal na stole pripravený projekt pre železnicu v Rusku. Niet divu, jeho rodina mala blízko k rodine Roberta Stephensona, ktorý bol synom Georgea Stephensona (ten zostrojil prvú funkčnú lokomotívu).
Goocha preslávili širokorozchodné parné lokomotívy s obdivuhodným výkonom. Spoločnosť ho poverila postaviť „obrovskú lokomotívu, ktorá poľahky tromfne čokoľvek, čo tu bolo doteraz“. Jeho odpoveďou bol stroj The Great Western, ktorý požiadavke vyhovel. Na polovicu devätnásteho storočia dosahoval neuveriteľnú rýchlosť 107 kilometrov za hodinu.
Do práce bol blázon a dával jej všetko. Od ostatných očakával to isté. Slávnou sa stala historka o rušňovodičovi, ktorý stratil miesto. Odmietol totiž priznať, že spravil chybu, keď zo stroja tesne pred zrážkou vyskočil, namiesto toho, aby zostal v lokomotíve.
Pre podriadených ale zároveň žiadal aj tie najlepšie podmienky - postaral sa o zdravotnú starostlivosť aj vzdelávanie. V Swindone, ktorý tomuto mužovi vďačí za obrovský rozmach v 19. storočí (vyrábali sa tu lokomotívy a stal sa jedným z významných železničných uzlov) založil vzdelávací inštitút. Miestni robotníci mali v tom čase najlepšie vzdelanie.
Gooch a Brunel sa preslávili svojimi širokorozchodnými traťami. Zatiaľ čo George Stephenson posadil svoju prvú lokomotívu na koľajnice, ktoré od seba delilo 1,44 metra, títo chlapíci postavili trať s rozchodom 2,2 metra. „Bude to bezpečnejšie, rýchlejšie, prevádzka bude lacnejšia, pasažieri budú mať väčší komfort a výhodnejšie to bude aj na prepravu tovarov,“ tvrdili. Vďaka ich tvrdohlavosti vznikla v Londýne známa stanica Paddington. Vtedy existujúca stanica Euston mala užšie koľajnice.
Vo „vojne mier“ napokon prehrali koľajnice s užším rozchodom. Dnes by ale inžinieri istotne prijali, ak by vtedy zvíťazil Goochov projekt. Znamenalo by to širšie trate a mosty - presne to, čo potrebuje dnešná moderná doprava.
V roku 1865 na krátky čas Gooch svet koľajníc opustil. Takmer celý život strávil na železnici, paradoxne najviac ho ale preslávilo, keď položil prvý transatlantický kábel. Vďaka tomu dostal titul baróna. V tom istom roku sa stal aj poslancom za konzervatívcov. Nebol príliš výrazný - za 20 rokov v dolnej snemovni ani raz verejne nevystúpil.
Potom sa ale vrátil ku Great Western, ktorá sa pod jeho vedením dostala z hroziaceho krachu.
V prísnej viktoriánskej dobe bol veľmi známou a rešpektovanou osobnosťou. Keď už bolo jeho zdravie veľmi chatrné, denník The Times každý deň informoval o jeho stave až do jeho skonu v roku 1889. Jeden z gigantov viktoriánskej éry po sebe zanechal 750-tisíc libier (dnes by to bolo asi 50 miliónov) a skvelú povesť.
MAREK CHORVATOVIČ
V utorok - Tizian
