anie vlastnej identity nemožno odísť. Nedáme pokoj, kým sa nedomôžeme toho, na čo máme právo,“ povedal ČTK Jurij Wuschanský zo zväzu Lužických Srbov Domowina.

Saské ministerstvo kultúry sa podľa neho rozhodlo uzavrieť od nového školského roku, ktorý sa v Sasku začal 9. augusta, piatu triedu školy. Ministerské rozhodnutie potvrdil i krajinský správny súd a napokon aj vrchný správny súd v Bautzene. Obe inštancie sa pritom riadili zákonom, ktorý považuje triedy s menej ako 20 žiakmi za neekonomické. Crostwitzských piatakov je v triede 17.

Úradníci odkázali rodičom, že majú svoje deti umiestniť v škole v susednej obci Räckelwitz. Tí však odmietli a posielajú deti do „neexistujúcej“ triedy. Výučbu tam zaisťujú učitelia v dôchodku a dobrovoľníci. „Porušujeme tým zákon, hrozí nám pokuta 2500 mariek, ale máme inú možnosť?“ Povedal otec jedného z piatakov.

Lužickí Srbi sa boja, že do štyroch rokov škola zmizne úplne. Ich deti prestanú hovoriť rečou, ktorou hovoria ich rodičia a prarodičia. V škole, kam by mali chodiť, je navyše srbčina len vyučovacím jazykom, dorozumievacou rečou je už nemčina.

V utorok oslovili spolkového kancelára Gerharda Schrödera. Ten im odkázal, že všetko je záležitosťou Saska. Saský krajinský snem sa ku kauze škola vráti budúci utorok.

Vedecká analýza predpokladá, že ich postupnú asimiláciu nič nezastaví. A to napriek tomu, že väčšina srbských rodín má štyri i viac detí.

(čtk)