Skôr ako urbanizovať sídliská by asi bolo realistickejšie postaviť niekde v mestskej pustatine kópiu historického centra Bratislavy. Zo sadrokartónu a polystyrénu. Len fasády. A krčmy v parteri.
Niekdajšie banícke mesto sa po vlnách rozmachu a úpadku rekonštruuje, zmizli lešenia, ktoré podopierali padajúce domy, v lete je plné turistov. Mnohí by sem prišli radi bývať. Je to riešiteľné?
Špecifikom nášho vysokoškolského prostredia sú dva súvisiace faktory: mimoriadne silná akademická samospráva a uzavretosť. Nič dobré. A odpor proti zmenám je veľký.
Počas existencie štátu sme sa nezmohli na nič lepšie. I to charakterizuje našu spoločnosť, zvlášť v porovnaní s tým, čo všetko sa stihlo postaviť za kratšie obdobie prvej republiky.
Tristný je pohľad na poslanca Glváča, ako obhajuje neobhájiteľné, a za ním zástup snaživo pritakávajúcich anonymných hláv, ktoré sa obzvlášť súhlasne rozkývali pri zmienke, aká škoda toho Pašku.
Bratislava biedi v takmer všetkých oblastiach. Dopravou počnúc. Aj tu na svojho statočného čaká. Primátor to určite nebude. Už toho príliš veľa len nasľuboval.
Strany by mali mať povinnosť prezentovať a kultivovať svoje politické riešenia a pripravovať na ne odborníkov. Ak teda politika nemá byť len prevodovou pákou oligarchov a iných lobistov.
Nové cesty vždy generujú ďalšie autá, zatiaľ čo zápcha spoľahlivo dostane ľudí z áut. Raz sa to začne riešiť. A motoristické časopisy budú v stánkoch ležať diskrétne vedľa pornografie.
Líšil by sa vývoj nejako zásadne, keby sme vládnu koalíciu náhodne vyžrebovali? Veď nepredbiehali sa pred voľbami prakticky všetci v xenofóbii? Je populizmus výsadou len jednej strany?
Jednou z najväčších sláv predchádzajúceho vedenia mesta bolo natiahnutie pár sto metrov trolejového vedenia. Pri tej biede udalosť taká výnimočná, že na otvorenie prišli všetci potentáti, ešte i župan.