Po slovenských a poľských konzervatívcoch sa na veľvyslancov pôsobiacich na Slovensku nahnevala aj premiérka. Potvrdila sa tým stará známa vec: keď dvaja robia to isté, nemusí to ešte byť to isté.
Keď opozičná strana chce využiť svoje nominačné právo tak, aby do kontrolnej funkcie dosadila svojho človeka, koalícia také „právo“ rešpektovať nemusí.
Je pretrvávajúcou hanbou Slovenskej republiky a jej reprezentácie, že pretrvávajúcu diskrimináciu členov menšiny nielen toleruje, ale aj udržiava a ochraňuje.
Ministerka spravodlivosti, vláda a koalícia presadili legislatívnu zmenu, po ktorej by už nemalo byť také ľahké aj naďalej udržiavať stav, keď je prokuratúra štátom v štáte.
Čím rýchlejšie rozhodne Ústavný súd o prijatí podania prokurátora Tichého a pozastavení účinnosti napadnutej novely, tým dlhšie bude trvať, kým vydá konečné rozhodnutie.
To, že poslanci ústavnoprávneho výboru vzali viac ako ministerka Žitňanská do úvahy, že ministri spravodlivosti bývajú rôzni, môže novele zákona o prokuratúre iba prospieť.
Predstavitelia Smeru od Slotu prevzali jeho mentálnu záťaž. Vystúpenia Mareka Maďariča a Dušana Čaploviča sú ukážkou toho, ako ďaleko môže Smer zájsť pri „esenesácii“ strany.
Ak najskôr druhý a potom ani prvý najvyšší predstaviteľ prokuratúry nerešpektuje zákon, tak je to vážna téma, lebo zákonnosť sú povinní dodržiavať aj jej ochrancovia.
Každý človek má právo zvážiť, či bude veriť Štatistickému úradu, že zaručí anonymitu osobných údajov, keď nám doteraz zavádzajúco tvrdil, že zhromaždené údaju sú anonymné.