Po Blanárikovom odchode z funkcie riaditeľa NBÚ je zrazu všetko inak – SaS už nie je vlastníkom tohto postu a predseda KDH neberie „garantujúcu" úlohu SaS vážne.
Parlament by už konečne mohol dať súhlas s trestným stíhaním poslanca tak, ako to predpokladá rokovací poriadok a ústava. A odpustiť si pritom trápny poslanecký folklór a stranícke rituálne tance.
Postup, ktorý Generálna prokuratúra zvolila v prípade Školstravu, nasvedčuje tomu, že jej vedenie už hľadá len dôvody, pre ktoré si svoju povinnosť splniť „nemôže“.
Zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je zo zákona povinné. Problém je, že svoju zákonnú povinnosť si tu mladí ľudia do 24 rokov buď nemôžu splniť, alebo ju nemôžu splniť…
Podozrením, že riaditeľ NBÚ je vo funkcii protizákonne, by sa podľa šéfa SaS mali zaoberať orgány, ktoré sú na to príslušné, a nie on. Pokiaľ ide o Blanárika, je Sulík rovnaký alibista, aký bol aj Fico.
De iure sú v koalícii štyri strany, de facto je v nej šesť politických subjektov. Dohodu o dvojakom občianstve preto nehľadá na koaličnej rade, ale v „pracovnej skupine“.
Jaroslav Spišiak a Daniel Lipšic mohli pokračovať v predstavení svojich predchodcov. Prvý sa mohol tváriť, že „jeho“ polícia má skvelé výsledky a druhý predstierať, že mu to verí.
Poburujúce nie je len to, že stranícki nominanti si dávali plat hlavy štátu a odmeňovali sa ako mafiáni, ale predovšetkým fakt, že od prvej Mečiarovej vlády s tým nikto nič neurobil.
Blížiaca sa zvada o štátnych teplárňach je hádkou o to, či aj naďalej budú teplárne „fungovať“ podľa tichej a odpornej dohody, ktorú majú s politickou mocou.
Deťom prokurátorov nikto neupiera právo, aby sa uchádzali o zamestnanie na prokuratúre. Ale mali by sa oň uchádzať tak, že aj všetci ostatní budú mať rovnaké šance na prijatie.