Stačilo by málo, aby sme nepotrebovali potemkinovské dediny európanstva ani pokoj strážený poľovníkmi. Hovoriť uvážlivo v januári aj v júli. A vymeniť ministra.
Treba poľovníkom držať palce, možno sa im podarí neexistujúce požiadavky nevyslovené na nekonajúcej sa demonštrácii predložiť nabudúce. Najlepšie nejakej neexistujúcej vláde.
Fakt, že antieurópanstvo po brexite vyšlo z módy, je cenným vstupným kapitálom obdobia, počas ktorého bude Slovensko predsedať Rade EÚ. Na druhej strane ho možno ľahko premrhať.
Napriek všetkému čo si slovenskí aj českí voliči od svojich politikov vypočuli – ešte vždy by hlasovali opačne než 51,9 percenta zúčastnených britských voličov.
Po viac než 110-tisíc ľuďoch ostali zdevastované územia, zničené kasárne – no najmä pocit trpkosti. Dočasnosť v sovietskom chápaní trvala dvadsaťtri rokov.
Pozri sa Európa, tvoje peniaze chceme, no tvoje pravidlá u nás neplatia. Jedného jediného politika nevieme pre korupciu nieže posadiť do basy, ale ani len vypoklonkovať z funkcie.
Slovensko sa javí ako krajina, ktorá si nevie vládnuť. Smeruje buď k systému polodemokracie maďarského typu (problematická vládna strana a extrémisti ako opozícia) alebo k ešte horším scenárom.
To, čo sa udialo, nie je v porovnaní s Gorilou len malá nevinná víkendová opička. A tiež nie je dôvod, aby sa trestalo odhaľovanie korupcie, ale nie korupcia samotná.
Napriek znechuteniu značnej časti verejnosti z tejto diagnózy, voľby nijako neprispeli k jej vyliečeniu, práve naopak: nákaza sa rozšírila na ďalšie tri strany, SNS, Most-Híd a Sieť.
Ak politici začnú diskutovať o verejnoprávnych médiách, je dobré vždy spozornieť. Najmä STV si užila svoje, napríklad za Mečiara, keď vysielala povestné pravidelné príhovory premiéra.