Netreba oprašovať zidealizovaný obraz neohrozeného opozičného vodcu. Skôr naopak, po zverejnení záznamu nehody sa v plnej nahote odhalila snaha Lipšica odrovnať.
Žijeme v krajine, kde je spravodlivosť terčom výsmechu a prvý prezident je v posledných mesiacoch života aktérom absurdného súdneho sporu. A nenávisť je opäť súčasťou verejného života.
Nie náhodou sa pri kauze Bašternák vzopreli práve europoslanci Smeru. Tu už predsa ani nejde o vernosť ľavicovým hodnotám, ale o základné pravidlá slušnosti, ktoré by v Európe mali platiť.
Každý odberateľ elektriny v jej cene prispieva na nekontrolovateľne drahý špás, ktorý okrem klímy znečisťuje aj politické ovzdušie podozreniami z klientelizmu a korupcie.
Udalosti sa vyvinuli tak, že Kaliňák napriek vážnym podozreniam ustál svoje pôsobenie vo funkcii, kým Lipšic odchádza. A paradoxne budú Kaliňákovi policajti jeho nehodu vyšetrovať.
Výhrady voličov voči Bruselu často len vyjadrujú ich nespokojnosť s domácimi pomermi. Platí to aj na Slovensku, kde majú dôvod na optimizmus najmä tí, čo profitujú zo smeráckeho systému.
Politický ba až stranícky rozmer majú na Slovensku veci, ktoré by ho vôbec nemuseli alebo nemali mať. Majú ho len preto, že moc, ktorá vládne, má ambíciu diktovať pravidlá.
Mieru nenávisti či naopak tolerancie ovplyvňuje množstvo vecí – od výchovy v školách cez vyjadrenia verejných činiteľov až po funkčný systém spravodlivosti a zákonnosti.
Šéf parlamentu je náš najobľúbenejší politik! Tlieska mu nejeden chlap v krčme i nejedna žena najedovaná, že s ňou sa nik nemaznal. Veď načo chcieť viac? A prečo politikom dovoliť menej?