Pre matku bol každý ako vlastný syn, jej synovia slúžili v Červenej armáde, najstarší sa v 1968 zúčastnil okupácie Československa, páčilo sa mu tam a čudoval sa, že ich tam nemajú radi.
Častý problém našinca len čo prekročí hranice nie je nedostatok sebavedomia, ale jeho úplná absencia. Potom je už iba krôčik ku konformistickému a smiešnemu stotožneniu sa s miestnou nevraživosťou voči cudzincom.
Moslimských prisťahovalcov, ktorí narušia naše zákony, môžeme poslať späť, ale kam máme poslať Zemanov, Hoferov, Kaczyńských, Orbánov, Le Penové či Kotlebov?
Tam na Slovensku vraj žijú ľudia, ktorí si nepamätajú, kedy sa čo udeje. Majú iné starosti a je nespravodlivé posudzovať ich podľa predstáv kalvínskej krajiny.
Grafomani sú asi najzdravší a najbystrejší, vypíšu sa, nutkavé myšlienky sa rozplynú, v následku čoho si oslobodená pamäť spomenie na nové traumy a oni sa pustia do ich spracovania.
Sovietski ľudia v 70. a 80. rokoch demagógii už sotva verili, zato dnešní obyvatelia impéria sú z nej v tranze. A Kremeľ šíri propagandu aj do európskych krajín.
Putin pácha vojnové zločiny v notorickej túžbe po uznaní – či v Čečensku, na Kryme, na východe Ukrajiny alebo v Sýrii. A glorifikuje to ako oslobodenie.