Príbeh popáleného rómskeho dievčatka ožíva na javisku ako apel proti nenávisti. Na prahu pôstu pred Veľkou nocou nám pripomína posolstvo Ježišovho príbehu.
Viera nám život neuľahčuje a neponúka lineárne riešenie našich situácií, s ktorými si nevieme poradiť. Viera je nastavenie mysle na neočakávaný vstup Božej dimenzie do nášho života.
Zneužívanie rómskeho problému je fašizovaním politickej debaty. Desaťtisíce životov vyhasli práve preto, lebo sa obyvatelia Slovenska začali pomaly variť v kotle etnickej nenávisti.
A všetok tento hnev a roznecovanie nenávisti len preto, lebo niekto upozornil na možné nehospodárne zaobchádzanie s verejnými prostriedkami a zapojil do svojich pochybností aj verejnosť.
Ak nie je problém nazvať vrahom človeka, ktorý spolupracuje pri potrate, nemalo by byť problémom nazvať vrahom ani človeka zodpovedného za hromadné vyvražďovanie spoluobčanov.
Otvorený pohľad na pluralistické kresťanstvo s jeho polemikami o prístupe oficiálnej úradnej cirkvi k spoločnosti a jednotlivcovi je neželaný. Ľudia by tomu vraj nerozumeli.
Kultúrna vojna pokračuje aj preto, lebo dialóg sa nekoná, nie je oň záujem a tí, ktorí na jeho potrebu poukazujú, sú v duchu tejto optiky prví podozriví.
Biblia rozpráva príbeh o palestínskom utečencovi Ježišovi Nazaretskom. S jeho osudom súcitíme, kým pri dnešných utečencoch sme skôr sympatizantmi Herodesa.