Michal Ač

Michal Ač

Narodil sa v Čechách, bližšie má ku Slovensku. Žurnalistiku vyštudoval v Leningrade, pred novembrom pracoval v Rudom Práve, v Pravde a Nedeľnej Pravde. Z mladistvej nerozvážnosti začal spolupracovať s F. Gálom – alebo presnejšie FG s ním. Kariére MA v redakcii to príliš nepomohlo, kariére FG, zdá sa, to neuškodilo. Rozhovor s FG v NP vyšiel tri roky pred novembrom, spoločné dielko Lesk a bieda každodennosti vyšlo tesne po novembri. Z Pravdy odišiel aj na naliehanie FG do Kultúrneho života (ďalšia nerozvážnosť), po pomalom a bolestnom rozbíjaní tejto „výstavnej skrine revolúcie“ pôsobil v kotolni s názvom redakcia Šport, kde takmer desaťročie vydržal po nociach písať výsledky (ne)športových zápasov. Rozdelenie ČSFR bez referenda považuje za zločin. Potom bol rok v Novom čase, a po tejto kotolni č. 2 vďaka M. M. Šimečkovi zakotvil na dlho v SME. Práca na knižke IVO Slovensko na ceste do neznáma (2003) a ďalšej, už poslednej spoločnej knižke s FG (Cesta do Indie, 2005) boli v prvom prípade drinou, v druhom prípade osviežením čoraz viac deprimujúcej každodennosti. Po vynútenom odchode zo SME prišla práca pre brniansky ústav, ktorý (márne) rieši globálne problémy (robil PR, výsledok nula). Odtiaľ ho stiahli bývalí kamaráti z Pravdy do Plus 7 dní. Výsledok opäť nula: veľmajster bulváru, ktorý nechce, aby sa mu hovorilo mediálny magnát (ŠŠ) s MA po roku vyrazil dvere, a následne úspešne utajil jeho podiel na vzniku nového časopisu Poznanie. Potom vďaka veľkorysej ponuke T. Prokopčáka nasledovala ďalšia dlhšia spolupráca so SME, a úplne posledným (zjavne márnym) pokusom vylepšiť si kádrový profil je práca v časopisu Kozmos (šéf Eugen Gindl). V rámci (isto nezaslúženého) relaxu preložil do češtiny aj niekoľko tučných kníh o psoch a mačkách a o záhradkárstve, a najmä v ponovembrových rokoch editoval knihy FG (posledná sa volá Two Up, spoločne s EG). Výročie novembra už neoslavuje.


Zoznam článkov autora, strana 14

Kniha vedca s fantáziou.
Fyzika nemožného je zatiaľ poslednou knihou amerického fyzika Mičia Kakua. Pozerá sa v nej na súčasnosť vedy očami budúcnosti.
Takto zachytil v zložených snímkach Hubblov vesmírny ďalekohľad známu Krabiu hmlovinu, ktorá je pozostatkom po supernove.
Hubblov teleskop priblížil vesmír dovtedy nevídaným spôsobom. Na obežnú dráhu ho vyniesol americký raketoplán Discovery, ktorý štartoval 24. apríla 1990.
Prvý ďalekohľad na obežnej dráhe Zeme mohol sotva dostať lepší názov než Hubblov.
Človek, ktorý za jediný ľudský život spojil svetlo a čas, čas a priestor, energiu a hmotu, hmotu a priestor, priestor a príťažlivosť.
Zmenil naše chápanie sveta. Spôsobil revolúciu vo fyzike. A stal sa najslávnejším vedcom 20. storočia.
Na bruselskej konferencii v roku 1927 sa stretla vtedajšia fyzikálna elita. Einstein je v prvom rade uprostred.
Einstein bol programový pacifista. No urobil výnimku a v auguste 1939 upozornil listom amerického prezidenta, čo by dokázala atómová bomba, keby ju niekto vyrobil.
Najznámejšia rovnica sveta. Záber pochádza z Berlína (2006), kde Einstein žil pred emigráciou do USA.
V roku 2000 hľadal časopis Time najvýznamnejšieho človeka 20. storočia. Stal sa ním Albert Einstein.
Einsteinov mozog.
Prvý držal v rukách mozog s číslom 33 Thomas Harvey, patológ princetonskej univerzitnej kliniky. Nenašiel na ňom nič zvláštne. Až na to, že patril Albertovi Einsteinovi.
Štart misie Apollo 13. Problémy nik nečakal.
Výbuch kyslíkovej nádrže na Apolle 13 ohrozil nielen poslanie, ale aj životy troch astronautov. Ozval sa ďaleko od Zeme pred 40 rokmi, 14. apríla 1970.
Štart misie Apollo 13. Problémy nik nečakal.
Výbuch kyslíkovej nádrže na Apolle 13 ohrozil nielen poslanie, ale aj životy troch astronautov. Ozval sa ďaleko od Zeme pred 40 rokmi, 14. apríla 1970.
Rybka danio pásikavé je veľmi obľúbeným objektom biologického výskumu; vlastne by si už dávno zaslúžila pomník.
Akvarijná rybka danio pásikavé má neuveriteľnú schopnosť: ak si poškodí srdce, vie si ho aj sama „opraviť“. Vedci študujú jej gény, ktoré by mohli túto záhadu objasniť. Možno ich práca raz pomôže aj ľuďom.
Jaroslav Fabian (úplne vpravo) sa narodil v roku 1967 v Spišskej Novej Vsi. Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK. V roku 1993 dostal Fulbrightovo štipendium, ktoré mu umožnilo získať doktorát z teoretickej fyziky v USA. Keď mal 37 rokov, stal sa pr
Patrí medzi špičkových slovenských fyzikov. Pred šiestimi rokmi uverejnil prestížny časopis Review of Modern Physics jeho článok, ktorý sa rýchlo stal najcitovanejším článkom v spintronike; je to aj najcitovanejší…
James Black.
Objavil účinný a dostupný spôsob liečby vysokého krvného tlaku. Jeho liek predĺžil a skvalitnil život stovkám miliónov ľudí.
Christiaan Huygens a  „jeho“ sonda.
Saturnov mesiac Titan patrí k najpozoruhodnejším telesám slnečnej sústavy. Objavil ho holandský fyzik a astronóm Christiaan Huygens.
Christiaan Huygens a  „jeho“ sonda.
Saturnov mesiac Titan patrí k najpozoruhodnejším telesám slnečnej sústavy. Objavil ho holandský fyzik a astronóm Christiaan Huygens.
Človek v boji s požiarom  často prehráva.
Kontrolované lesné požiare na západe USA znížia emisie oxidu uhličitého. S týmto na prvý pohľad paradoxným tvrdením prišla nová štúdia, podporená americkou Národnou vedeckou nadáciou.
Neptún je najvzdialenejšia a azda aj najzáhadnejšia planéta našej slnečnej sústavy. Doteraz ho skúmala jediná sonda – americký Voyager 2.
Video
Neptún, najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy, je podozrivý z ťažkého zločinu. Kedysi dávno možno zjedol planétu väčšiu ako Zem a ešte jej ukradol aj mesiac.
Pozor na klávesnicu počítača. Vaše baktérie na nej nechávajú svoj genetický podpis.
Odtlačky prstov, analýza DNA. K známym kriminalistickým metódam sa časom môže pridať aj analýza baktérií. Vedci ich genetické „odtlačky“ vedia zistiť nielen na rukách, ale aj na veciach, ktorých sa dotýkame.
Alexej Leonov.
Prvým človekom, ktorý vystúpil do otvoreného kozmu, bol Alexej Leonov. S Vostokom 2 ho spájalo iba päťmetrové lano. Bolo to pred 45 rokmi 18. marca 1965.
Pozor na klávesnicu počítača. Vaše baktérie na nej nechávajú svoj genetický podpis.
Odtlačky prstov, analýza DNA. K známym kriminalistickým metódam sa časom môže pridať aj analýza baktérií. Vedci ich genetické „odtlačky“ vedia zistiť nielen na rukách, ale aj na veciach, ktorých sa dotýkame.
Približne takto mohla vyzerať hlava koňa, ktorého chcel urobiť Leonardo pre Sforzu, nemal však z čoho.
Renesančný génius Leonardo da Vinci chcel vytvoriť monument koňa, na ktorého by spotreboval 70 ton bronzu. Ukazuje sa, že jeho projekt bol reálny aj s použitím vtedajších technických možností.

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  2. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  3. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  4. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje
  2. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  3. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  4. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  5. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  6. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  8. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  1. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 7 389
  2. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 6 078
  3. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 5 026
  4. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 4 302
  5. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 2 667
  6. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 2 515
  7. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 010
  8. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave! 1 753
SkryťZatvoriť reklamu