napríklad požadovalo zvýšenie iba o dvesto korún. Námietky mali aj ministri školstva a kultúry, ktorí poukazovali na to, že návrh ministerstva práce a sociálnych vecí nerieši dostatočné krytie vyšších minimálnych miezd, ktoré sa dotknú aj štátnych zamestnancov, v rozpočte.
Prezident Hospodárskej komory Jaromír Drábek usudzuje, že firmy nie sú schopné zvýšenie o päťsto korún uniesť. Podľa nej by bol únosný rast na 6-tisíc korún. Mnohí ekonómovia poukazujú na to, že vyšší minimálny plat znižuje produktivitu práce.
Naopak, ešte vyššiu minimálnu mzdu požadovali odbory, ktoré presadzovali zvýšenie na 6500 korún. Predseda Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Milan Štěch si na rozdiel od ekonómov myslí, že zvýšenie minimálnej mzdy bude nútiť zamestnávateľov, aby prácu lepšie organizovali a čo najefektívnejšie využívali pracovné sily. Vyššia minimálna mzda podľa neho tiež zmenšuje priestor pre vyplácanie čiernych platov a znižovanie daňových odvodov.
Minister práce a sociálnych vecí Zdeněk Škromach označil sumu 6200 korún za kompromis medzi záujmami zamestnávateľov a odborov, aj za kompromis medzi svojimi pôvodnými predstavami a ekonomickou realitou.
Minimálna mzda bola pri jej zavedení v roku 1991 stanovená na 2-tisíc korún. Od minulého roka sa zvyšuje nariadením vlády vždy k prvému januáru. V mnohých krajinách dosahuje 50 až 60 percent priemerných platov, v Česku je to necelých 40 percent.
(čtk)
