BRATISLAVA – Vstup Slovenska do NATO môže spochybniť prípadné všeľudové hlasovanie, v ktorom by občania so vstupom nesúhlasili. KSS sa chce začiatkom budúceho roku pokúsiť presvedčiť parlament, aby prezidenta o vypísanie referenda požiadal. Ak komunisti neuspejú, chcú zozbierať 350-tisíc podpisov občanov a dosiahnuť vypísanie plebiscitu touto cestou.
Koaliční politici tvrdia, že referendum nie je potrebné. Pri vstupe do NATO ho ústava nevyžaduje.
Výsledok ľudového hlasovania o vstupe do NATO nie je vopred jasný. Podpora občanov len mierne presahuje hranicu 50 percent. „Boli by sme veľmi radi, aby sa to uskutočnilo vtedy, keď referendum o vstupe do Európskej únie,“ povedal Ivan Hopta z KSS. Komunisti chcú takto dosiahnuť, aby na referendum o NATO prišlo čo najviac voličov a aby bolo platné.
„Predpokladám, že okrem komunistov v parlamente nikto túto iniciatívu nepodporí,“ hovorí Zuzana Martináková z SDKÚ. Dostatočným prejavom podpory verejnosti je podľa nej dlhodobý súhlas so vstupom do NATO v prieskumoch verejnej mienky.
Minister obrany Ivan Šimko včera v STV povedal, že o významných politických veciach sa spravidla rozhoduje hlasovaním všetkých voličov. Podľa neho sa tak stalo v tohtoročných voľbách a drvivá väčšina občanov tým, že si zvolila strany, ktoré vo svojich programoch uvádzajú vstup do NATO ako prioritu, tak povedala áno aj samotnému vstupu Slovenska do NATO. Ako dodal, ústava, samozrejme, poskytuje priestor aj na referendum, ale „ono to aj daňových poplatníkov niečo stojí“.
Predseda ANO Pavol Rusko si myslí, že ak by sa referendum uskutočnilo, bolo by lepšie bojkotovať ho. „Je oveľa istejšie nedočkať sa prekvapujúceho rozhodnutia,“ tvrdí. Referendum považuje za nepotrebné.
„Voliči sa vyjadrili jasne tým, že volili politické strany, ktoré mali s výnimkou KSS v programe podporu vstupu do NATO,“ povedal Rusko. Podobný názor má aj predseda SMK Béla Bugár. Spojenie dvoch referend je podľa neho škodlivé. „Presviedčali by sme občanov o dvoch rozdielnych veciach,“ hovorí. Kým pri vstupe do únie bude musieť vláda vysvetľovať aj možné negatíva, v otázke vstupu do NATO Bugár takéto prekážky nevidí. O postoji SMK k referendu, ak bude vypísané, Bugár nechcel hovoriť: „Ak budem vedieť, ako je položená otázka, potom vám poviem.“
„Na vstup do NATO nie je z ústavnoprávneho hľadiska referendum potrebné. KDH takýto návrh nepodporí,“ tvrdí predseda zahraničného výboru parlamentu Ján Figeľ.
Podpredseda HZDS Rudolf Žiak nevylúčil podporu hnutia komunistickému návrhu. „Môj názor je, že sa niet čoho obávať,“ vyhlásil.
V opozičnom Smere ešte o referende o NATO nerokovali. „Vidím v tom určitú mieru rácia. Nič viac nepoviem,“ vyjadril sa Robert Fico.
„Referendum nemá zmysel, pretože vláda má dostatočnú legitimitu, aby vstup do NATO zavŕšila,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Ak by sa hlasovanie predsa len uskutočnilo, tvrdí, že by bolo lepšie, keby ľudia k urnám prišli.
Medzi odporcov hlasovania o NATO patrí aj prezident Rudolf Schuster. „Pán prezident považuje takéto referendum za úplne zbytočné,“ oznámil hovorca Ján Füle.
Z troch postkomunistických krajín, ktoré už vstúpili do NATO, sa referendum uskutočnilo iba v Maďarsku. Občania hlasovali jednoznačne za. O NATO hlasovali aj Španieli, ale až po vstupe krajiny do aliancie.
