BRATISLAVA. Ak bývate alebo budete bývať v stavbách, ktoré sa začali stavať až po septembri 2006, v prípade vojny by ste mali byť vo výhode. Pre stavby, ktoré sa rozbehnú až po tomto období, platí zvláštny predpis. Ministerstvo vnútra vyhláškou totiž určilo, že nové stavby, kde bude bývať viac ako 50 ľudí, musia mať plynotesné úkryty. Samozrejme, týka sa to aj nebytových stavieb.
Rodinné domy by mali mať zas jednoduché svojpomocne vybudované úkryty so vzduchovodmi a zásobami vody.
Problém je však v tom, že stavebníci a projektanti o nových povinnostiach nevedia. Aspoň teda tí, ktorých sme oslovili.
Vyhláška pritom platí nielen pre oblasti, ktoré by v prípade nejakého konfliktu alebo veľkej priemyselnej havárie boli ohrozené, teda napríklad Bratislavy alebo okolia jadrovej elektrárne v Mochovciach. Vzťahuje sa aj pre novostavby na celom území Slovenska.
Stavby, ktoré sa rozbehli pred októbrom 2006, idú podľa starej vyhlášky. Tá kládla oveľa menšie požiadavky na úkryty. Nie je preto bežné, aby boli napríklad súčasťou obytných domov. Informáciu o zmenách v predpisoch o protivojnových úkrytoch priniesol v najnovšom vydaní týždenník Trend.
Milióny navyše
Požiadavky, ktoré na plynotesné úkryty kladie vyhláška, môžu predražiť stavby o niekoľko miliónov korún. Kryty musia byť zabezpečené napríklad proti tlakovým vlnám, rádioaktívnemu žiareniu a škodlivým látkam.
Bežný plynotesný úkryt musí mať filtračné a ventilačné zariadenia s dodávkou vzduchu, elektroinštaláciu, telekomunikačnú techniku, hasiace prístroje. Jedna osoba v nich musí mať priestor od pol do jedného metra. Úkryty môžu byť v podzemí, ale aj nad zemou, tie však vyjdú drahšie.
V blízkosti úkrytov musia byť sociálne zariadenia, priestor na uloženie zamorených odevov a špeciálnu očistu osôb. Úkryty pre viac ako tristo osôb musia mať vlastný náhradný zdroj energie.
Pri takýchto parametroch môžu náklady na úkryt podľa riaditeľa úradu Slovenskej komory stavebných inžinierov Vojtecha Mozgaya „presiahnuť aj päť miliónov korún“. Má ich platiť súkromný investor.
Štát sa podľa vyhlášky na nich podieľať nebude, hoci bezpečnosť je jednou zo základných kompetencií štátu. „Na stavbách podobného typu by sa mal finančne podieľať aj štát,“ myslí si bezpečnostný analytik Jozef Klavec.
Peter Štefunko z odboru civilnej obrany na ministerstve vnútra pre Trend nevylúčil, že vyhlášku zmenia tak, aby úkryty nemuseli mať všetky nové stavby.
„Stačilo by menej úkrytov, mali by byť najmä v potenciálne najviac ohrozených zónach a jednotlivé mestá by mali mať bezpečnostné zóny s pripravenými úkrytmi,“ myslí si Klavec.
Nepodceňovať
V žiadnom prípade však podľa neho bezpečnostnú situáciu netreba podceňovať, hoci bezprostredné riziko nám nehrozí. „V civilnej obrane je u nás veľa vecí v katastrofálnom stave. Nie je síce dobré strašiť ľudí dopredu, no po 11. septembri treba myslieť aj na nemysliteľné,“ povedal Klavec.
