• Koloman KertészBagala • L.C.A. Levice • 2006
Už je to raz tak. Keď vyjde kniha, pod ktorú sa podpíše Agda Bavi Pain, budú sa búrať stereotypy. A hoci debutoval básňami, dnes ho čitatelia poznajú vďaka čiernym poviedkam a novelám.
Absurdný humor, ktorý prekračuje mnohé hranice, štylizácia, často i sebaštylizácia a kde tu podpásová spoločenská či filozofická narážka. Nie inak je to i v poslednej knihe Koniec sveta, ktorá obsahuje dve novely – Jesoskero nilaj a A čo keď sa na mňa niekto díva.
Spája ich niekoľko postáv, rovnaké prostredie a štylizovaný, slangový jazyk ulice, zlodejíčkov a malých, i keď dosť brutálnych gangstrov, ktorým elegancia chicagskej mafie z tridsiatych rokov nič nevraví.
Svet podľa Paina je skôr karikatúrou, zato však karikatúrou celkom zábavnou. Pažraví televízni reportéri priživujúci sa na svojich senzáciách, prostitútky a drsní chlapíci v značkových teplákoch, ktorí k parkovaniu obrovitých čiernych rakiev na chodníkoch peších zón nikdy nedospejú.
To si ich na ulici skôr nájde „zablúdená“ guľka.
Neprekvapí, že novely v Konci sveta sú ako béčkové akčné filmy: veľa výstrelov, krvi a trochu lásky. Odpustíte im potom, že napríklad celá zápletka tej druhej je zúfalo nepravdepodobná. Pretože o akúsi logiku deja pri takýchto knihách vonkoncom nejde. Painovi hrdinovia sú skôr prototypy.
Biely svojou priamočiarosťou pripomína estetiku komiksových superhrdinov (najviac asi Loba), pomočujúci sa nekrofil Lučkay, ktorý svoju identitu mení ako tričká, zasa zvrátenú postavičku, s ktorou spočiatku súcitíte, aby sa nakoniec premenila na vraždiaci stroj.
Za iných okolností by vám oboch prišlo ľúto. Nie však po Painovom živelnom finále grande v divokom ohňostroji výstrelov.
Žiaľ, kým prvá novela je napínavá a charakteristicky zábavná, pri druhej sa spočiatku trochu nudíte. Snaha o akýsi psychologický profil, alebo skôr Lučkayovo karikovanie, môže skôr odrádzať. A prečítať vyše päťdesiat strán, kým sa konečne začne čosi diať, chce od čitateľa celkom slušnú dávku trpezlivosti.
Koniec sveta však nie je výstrelom vedľa. I keď nie vždy triafa terč. Lenže pri Painovej kadencii niektorá guľka trafí. Niekto by túto knihu mohol nazvať „pokleslou“ literatúrou.
No aj keď chcete poriadne vyskočiť, musíte sa najprv pokrčiť v kolenách, až potom sa môžete riadne odraziť.
Život podľa Paina, to je život punk, kde slová ako zajtra a potom neexistujú. A ak si ho chcete užiť, musíte pristúpiť na autorove pravidlá.
