Svoju predstavu o výzore stavby aj nakreslili. Ministerstvo potom vypísalo súťaž, ale už len na projekt, ako nápad úradníkov uskutočniť. Architektov to hnevá.

„Nové veľvyslanectvá sú riešené najlepšími architektmi krajiny. Mrzí ma, že sa hazarduje so šancou prezentovať dobrú slovenskú architektúru,“ povedal architekt a nezávislý poslanec parlamentu profesor Štefan Šlachta.

V realizačnom projekte víťaz súťaže urobí podľa výtvarnej štúdie, vypracovanej úradníkmi, podrobnejšie výkresy, určí použité materiály, vyrieši statiku, základy a podobne. Ide len o technickú časť riešenia.

Vedenie Slovenskej komory architektov chce novú súťaž, pretože súťažné podmienky neoverilo. Na Úrad pre verejné obstarávanie architekti napísali, že architektonické riešenie vypracovala osoba, ktorá nie je architektom a nemá autorizáciu podľa zákona.

Z Úradu pre verejné obstarávanie prišla odpoveď Stanislava Gregu, v ktorej sa okrem iného píše: „Autorstvo nie je možné podmieňovať vzdelaním, príslušnosťou k stavovským organizáciám, ekonomickým alebo iným skupinám. Je to nepodmieniteľné právo, preto vyžadovanie odbornej spôsobilosti pri výkonoch je diskriminačné.“ Úrad zamietol všetky námietky architektov.

Na ideu – návrh, ako by mala budova vyzerať, má copyright (autorské právo) Zdena Kováčiková z investično-prevádzkového odboru ministerstva zahraničných vecí. V podmienkach súťaže sa hovorí aj o vyrovnaní autorských nárokov. „Postupovali sme v súlade so zákonom. Čo sa týka autorského práva, to nech vás netrápi. Na projekte spolupracujeme s nemeckým architektom. Nehľadajte problémy tam, kde nie sú,“ hovorí.

Súčasťou architektonických súťaží býva aj regulačný plán, čo je stanovisko magistrátu mesta. Riaditeľ tlačového odboru ministerstva Jaroslav Blaško tvrdí, že predbežnú štúdiu miestne úrady v Berlíne schválili a projekt zohľadňuje finančné možnosti nášho štátneho rozpočtu: „Ministerstvo zahraničných vecí sa zúčastnilo mnohých rokovaní s predstaviteľmi miestnych inštitúcií a výsledkom bolo spresnenie všetkých obmedzení a povinností ministerstva ako budúceho investora výstavby.“

Z Blaškových slov vyplýva, že Slovensko vlastne ušetrilo, keď štúdiu vypracovali úradníci: „Ministerstvo zabezpečilo vypracovanie súťažných podkladov vrátane štúdie vlastnými kapacitami v dobrej vôli, v záujme dodržania určených časových a finančných limitov, bez nároku na ďalšie zaťaženie štátneho rozpočtu.“