"Celý náš šport stojí za figu. Môžu to funkcionári zdôvodňovať ako chcú, vyťahovať pripravované koncepcie alebo pokroky v medailovej bilancii na letnej olympiáde, šport sa systémovo rúti do záhuby. Viem, že si takýmito rečami narobím kopu nepriateľov, ktorí mi to raz môžu spočítať. Ale čo mi vrátia, keď mi vlastne nič nedali? Výsledky sme si museli vyjazdiť sami a potom aj pozháňať sponzorov. Keď som pred pätnástimi rokmi na škodovke stopäťke o piatej ráno vyrážal s Veronikou z Bratislavy do rakúskeho Semmeringu, vedel som, že je to možno márna investícia, risk. Nie som idealista, nečakal som od nikoho, že nás budú nosiť na rukách, lebo uveria, že Verona má talent.

No o nás vlastne nejde, my sa už v tom lyžiarskom svete nejako pretlčieme. Verím, že najhoršie máme za sebou.

Ale predstavujem si, že raz dcéra s aktívnou činnosťou skončí a ja sa budem chcieť venovať trénerskej práci ďalej. Des. Nie som rojko, je jasné, že aj v budúcnosti budú deťom musieť kupovať lyže a platiť cesty rodičia. Ale štát by sa mal postarať o tie najzákladnejšie podmienky.

Teda aby mali deti kde športovať- miesto a kto ich bude viesť - teda tréneri. Nie je jedno, ani druhé. Keď to takto pôjde ďalej, nech sa celá naša vláda obmuruje radšej vo svojich vilách vysokými betónovými múrmi, aby ich tam neprenasledovali nadrogované deti zo sídlisk. Národ zdravý nebude, za chvíľu sa politici nebudú mať s kým fotiť pri návratoch zo šampionátov. Štát sa správa svinsky napríklad aj v tom, že na fenoméne lyžovania kasíruje z daní lyžiarskych stredísk ťažké milióny, ale do rozvoja tohto športu nedáva prakticky nič.

Aké máme osobnosti v silných celosvetovo rozšírených športoch? Martinu Moravcovú, to je málo.

Športoví funkcionári nestoja za nič, na čele s olympijským výborom. Žasol som, keď sme fasovali pred olympiádou oblečenie za vyše stotisíc korún na hlavu. Vôbec sme to nepotrebovali, prikláňam sa k tým, čo ho chceli venovať bezdomovcom. Spoločenský oblek som využil raz na pohrebe a Veronika v rôznych nezmysloch nosí na chalupe drevo. Peniaze radšej mohli dať do školských telocviční. Lenže - vyobliekať sa, je asi významným motívom funkcionárov, čo sa dôležito premávajú po chodbách a aj tak nechajú rozobrať majetok telovýchovy. Od hotela FIS až po barák na Junáckej ulici. Naozaj je najvyšší čas niečo urobiť. Pozrite sa na Čechov, tí fungujú úplne civilizovane. Ich výsledky sú toho najlepším dôkazom."

Narodená 15. júla 1984 v Bratislave

Rodičia: otec Timotej, mama Viera, sestra Dominika

Najväčší úspech: juniorská majsterka sveta v slalome v r. 2002

Najlepšie umiestnenia vo Svetovom pohári: 3. miesto v slalome v Arberi (Nem. - 8. 2. 2004), 4. v Santa Caterina (9. 1. 2005), 8. v Aspene (USA - 28. 11. 2004), 9. v Levi (Fín - 28. 2. 2004), 10. v Are (Švéd. 2001/2002)

Umiestnenia v SP v tejto sezóne: 4. Santa Caterina (9. 1. 2005), 8. Aspen (28. 11. 2004), 10. Semmering (Rak. - 29. 12. 2004), 11. Záhreb (20. 1. 2005), 13. Maribor (23. 1. 2005), 20. Altenmarkt (Rak. - 12. 12. 2004)

Tréner: otec Timotej Zuzula

Záľuby: tenis, čítanie kníh, priatelia

Prvýkrát na lyžiach: v 3 rokoch.