V novembri dali Maďari do prevádzky polovičný profil obchvatu hraničnej obce Tornyosnémeti. Na 17-kilometrovom úseku z Košíc do Milhosti sa zatiaľ nič nedeje. FOTO PRE SME - RÓBERT SÁNDOR
Naši susedia chcú na budúci rok dokončiť diaľnicu z Budapešti do Miškolca. Rovnako intenzívne pracujú na rýchloceste, ktorá má spojiť 60 kilometrov vzdialený Miškolc s hraničným priechodom v Tornyosnémeti. Minulý mesiac dali Maďari do prevádzky polovičný profil obchvatu tejto hraničnej obce. Na 17-kilometrovom úseku z Košíc do Milhosti sa zatiaľ nič nedeje.
„Na rozdiel od Maďarov nemá u nás táto cesta prioritu. Nebola dokonca zaradená ani do aktualizovaného programu výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií do roku 2006. Pritom ide o súčasť východného koridoru, ktorá bola naplánovaná na základe helsinského dohovoru ministrov dopravy, a má spájať poľský Rzesow s Prešovom, Košicami a Miškolcom, teda v konečnom dôsledku Balt so Stredomorím," hovorí vedúci odboru dopravy Úradu Košického samosprávneho kraja Antonín Reisinger.
Podľa jeho vyjadrenia dôvodom neplnenia sľubov najvyšších predstaviteľov štátu je výsledok analýzy, podľa ktorej súčasný stav cesty stačí na preukázanú hustotu premávky: „Štátne orgány by mali zohľadniť aj ďalšie kritériá, predovšetkým zlú sociálno-ekonomickú situáciu celého regiónu. Keď sa má najviac postihnutý región na Slovensku rozvíjať, nutne potrebuje napojenie na európsku diaľničnú sieť. Keby mala byť hustota premávky jediným kritériom, stále budú zvýhodňované tie oblasti, ktoré majú v rozvoji cestnej infraštruktúry pred nami náskok. Takto sa budú rozdiely medzi regiónmi naďalej prehlbovať."
S postojom štátnych orgánov k výstavbe rýchlostnej cesty nie je spokojný ani predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer. „Ministerstvo dopravy a vládu by mal viac ako súčasnosť zaujímať cieľový stav. Tým by mal byť rozvoj najzaostalejších regiónov na Slovensku. Výstavbu rýchlostnej cesty Košice - Milhosť je prioritou nielen nás, ale celého karpatského euroregiónu. Je to najlacnejší, najjednoduchší a najrýchlejší spôsob, ako napojiť východné Slovensko na diaľničnú sieť Európy. Navyše, naši maďarskí partneri majú eminentný záujem využívať košické letisko, ktoré bude sa na budúci rok po dobudovaní terminálu stane dopravným uzlom európskeho významu."
Podľa Bauera krajská samospráva dala iniciatívne vypracovať sociálno-ekonomickú analýzu regiónu, ktorá by mala podporiť zaradenie výstavby spomínanej cesty do programu výstavby rýchlostných komunikácií po roku 2006.
S týmito názormi nesúhlasí námestník riaditeľa investorského útvaru Slovenskej správy ciest v Košiciach Ľuboslav Adam: „Plánovanie výstavby ciest a zaradenie do prípravy je definované metodikou, ktorej výsledkom je zhodnotenie, či je stavba návratnou investíciou, a teda aj spoločensky naozaj akútnou potrebou. Keď investícia nie je návratná v optimálnom čase, nie je efektívna. To bol problém tejto stavby v minulosti a dôvod, prečo nebola do prípravy zaradená dávnejšie."
Podľa Adama sa predprojektová príprava výstavby rýchlostnej cesty z Košíc po hranice začala už vlani. Momentálne sa posudzuje jej vplyv na životné prostredie. Termín dodania správy je február 2004. S výstavbou by sa podľa jeho vyjadrenia mohlo začať najneskôr v roku 2007. Podmienkou je jej zaradenie do programu výstavby rýchlostných ciest na Slovensku, ktorý musí schváliť vláda.
V rozpočte 100 miliónov pre cestu
KOŠICE - Šimkovcom sa spolu s hlasmi opozície podarilo pre rezort ministerstva dopravy získať v budúcoročnom rozpočte z rezervy predsedu vlády 100 miliónov korún na prípravu a rozbeh výstavby rýchlostnej cesty R4 v úseku Košice - štátna hranica s Maďarskom - Miškolc.
Umožnil to pozmeňujúci návrh bývalého štátneho tajomníka rezortu dopravy Branislava Opaterného.
„Stotožnili sme sa s názorom, že toto je impulz do rozvoja regiónu," zdôvodnila postup podpredsedníčka parlamentu Zuzana Martináková.
RÝCHLOCESTA KOŠICE - MILHOSŤ
Celková dĺžka štvorprúdovej cesty je 17 kilometrov. Šírka jazdného pruhu je 3,5 metra, stredného deliaceho pásu tri metre, celkovo medzi zvodidlami 22,5 metrov. V hre sú tri alternatívy výstavby, ktorých cena sa pohybuje od 3,28 miliardy po takmer 3,5 miliardy. V súčasnosti sa posudzuje vplyv výstavby každej alternatívy na životné prostredie.
