Mali aj prístup k dátam, ktoré cez internet posielali klienti Slovenských telekomunikácií vrátane veľkých bánk, poisťovní a vládnych inštitúcií.

Hackeri získali napríklad databázu všetkých majiteľov pevných telefónnych liniek a zverejnili ju na svojej internetovej stránke. Dá sa v nej rýchlo vyhľadať meno, adresa a telefónne číslo, údaje sú však najmenej dva roky staré.

Podľa odborníka na informačné technológie Juraja Bednára ide zrejme o doteraz najväčší únik osobných informácií v dejinách Slovenska. „Pokiaľ by tí ľudia chceli, mohli na predaji informácií zarobiť veľké peniaze,“ povedal Bednár.

Predseda Úradu na ochranu osobných údajov Pavol Husár hovorí, že hackeri by porušili zákon o ochrane údajov, ak by zverejnili aj utajené čísla. V takom prípade by poškodený klient mohol žalovať Slovenské telekomunikácie.

Bednár považuje za ešte vážnejšie to, že útočníci mohli sledovať celú komunikáciu firiem, ktoré sú pripojené na internet cez Slovenské telekomunikácie „Hackeri mohli pozerať, čo sa na linkách jednotlivých firiem deje – aké webové stránky si prezerajú ich zamestnanci, čítať ich e-mailovú komunikáciu s klientmi a podobne,“ povedal Bednár.

Súkromie e-mailovej pošty nie je podľa Husára zatiaľ chránené zvláštnym zákonom, iba ústava hovorí o listovom tajomstve.

Viceprezident Slovenských telekomunikácií Ján Kondáš sa o útoku dozvedel v sobotu od redaktora servera Disk.sk, ktorému povedal, že technici hneď začnú pracovať na stabilizácii systému a pátrať, ako sa k nim mohol útočník dostať.

Neskôr však pre SME povedal, že hackeri narušili sieť už pred dvoma mesiacmi len na krátky čas a ukradnuté údaje „nemajú pre Slovenské telekomunikácie podstatný význam“.

V oficiálnom stanovisku spoločnosti sa uvádza, že útokom „neboli ohrozené komunikačné aktivity klientov telekomunikácií, keďže opatrenia boli prijaté takmer okamžite po zistení vniknutia do internetovej siete“.

V týchto sieťach sa často prenášajú aj šifrované údaje, napríklad pri komunikácii klientov s bankou cez internetbanking, tie však nemožno odpočúvať.

Bednár predpokladá, že po takom veľkom prieniku, aký sa stal teraz, by mohol prísť aj úspešný útok na systém prenosu šifrovaných dát, pokiaľ by o ne niekto mal záujem.

Kondáš naopak tvrdí, že podobný útok už v súčasnosti nie je možný a pri tom nedávnom boli odcudzené len staršie zálohy telefónneho zoznamu, „ktorý je tak či tak na webe“.

Koho mohli sledovať

Informácia, že telefónny zoznam je na hackerskej webovej stránke dostupný v takej podobe, že umožňuje rýchle skopírovanie všetkých telefónnych čísiel na Slovensku aj zistenie adresy človeka zadaním jeho telefónneho čísla Kondáša prekvapila a v najbližšom čase ju podľa vlastných slov nechá preveriť.

Medzi inštitúciami, ktoré mohli byť pre nedostatočné zabezpečenie siete telekomunikácií sledované, boli napríklad Všeobecná úverová banka, ministerstvo vnútra, Fond ochrany vkladov, Allianz, televízia Markíza, chorvátske veľvyslanectvo a veľká časť základných a stredných škôl.