Piussi počas prípravy dokumentu nakrútila päť zásahov kukláčov. „Ani pri jednom nebol žiadny ozbrojený páchateľ,“ hovorí. Každá z týchto akcií bola nejako zmarená. Zažila prezradený výmet vo veksláckom podniku.“ Sedela som tam a vyzeralo to, že je tam dosť vagabundov, ale desať minút pred zásahom všetci odišli. Neskôr som sa dozvedela, že medzi nimi sedel aj policajt vo vysokom postavení,“ hovorí Piussi.
Jeden z príslušníkov tvrdí, že do akcií je zapojených priveľa ľudí, a tak prichádza k únikom informácií. „My do poslednej chvíle nevieme, kam ideme robiť zásah,“ dodáva. „Raz za týždeň robíme výmetnicu - to je akcia, pri ktorej vtrhneme v kuklách a so zbraňami do podniku,“ hovorí príslušník jednotky. Po tomto vpáde, ktorý vystraší a omráči hostí, však nasleduje len obyčajné skontrolovanie občianskych preukazov. Kukláč má vraj často pocit, že robia zbytočnú prácu.
Kapitán jednotky situáciu vysvetľuje: „My robíme, čo druhý nachystá. Keď nikoho nenájdeme, je to vec iných policajných súčastí. Aj keď aj my sa hanbíme, sme nažhavení a niekto to poorie.“
Film Výmet vyvolal nesúhlasné reakcie kukláčov, ktorých nahnevali aj výroky veliteľa jednotky. Piussi po svojich skúsenostiach s kukláčmi tvrdí, že sa správajú primerane k svojmu špeciálnemu výcviku. Cieľ ich zásahov určujú iné policajné zložky - kriminálka či cudzinecká polícia. „Bohužiaľ, často sú obeťami ich zásahov obyčajní ľudia,“ hovorí.
JANA PARKROVÁ
