Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Spravodajstvo (vydanie z 6. 8. 2002) | ANO už Pavla Ruska stála 25 miliónov

„Tak sa ma nepýtajte ako spolumajiteľa Markízy. Sedíte tu u predsedu ANO,“ hovorí Pavol Rusko na otázku, koho bude jeho televízia podporovať pred voľbami tentoraz. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Ak bude Aliancia nového občana vládnuť, bude k nej Markíza nekompromisná, ako k vládnym stranám doteraz, hovorí šéf strany a spolumajiteľ televízie

Len o máloktorom politikovi možno povedať, že svoju stranu nielen založil, ale sám ju aj platí. PAVOL RUSKO však ANO z veľkej väčšiny zatiaľ financuje sám. Netají sa ani tým, že ako spolumajiteľ najsledovanejšej televízie, ku ktorej má blízko aj niekoľko ďalších médií, využíva plody svojho päťročného podnikania aj na získavanie priazne voličov.

Ako je financovaná vaša strana?

„Financujem ju z vlastných prostriedkov, prípadne sa o časť peňazí delím so svojím obchodným partnerom a spoločníkom Jankom Kováčikom. Niektoré finančné prostriedky si požičiavame z našich vlastných firiem. Väčšinou však využívam zdroje za predaj časti svojho podielu v Markíze. Viem, že sa už o ANO zaujímala aj finančná polícia, sem-tam poňuchala aj SIS-ka. Zbytočne, všetko je transparentné a čisté.“

Z ktorých vašich firiem s Kováčikom stranu platíte?

„Určite nie z Markízy a sú to peniaze, ktoré prichádzajú len ako pôžička, ktoré si vrátime. Máme aj agentúru, ktorá pracuje pre ANO, a stará sa o servis, produkciu a organizačné zabezpečenie kampane.“

Koľko vás doposiaľ strana stála?

„Približne 25 miliónov.“

Koľko to bude do volieb?

„Ešte asi 10 až 15.“

Bližšie špecifikujte a pomenujte tú agentúru.

„Nemám s tým problém, napokon, zakladali sme ju viac-menej pre vlastnú potrebu: Aurum Verde, s. r. o.“

Aký je teraz váš podiel v Markíze?

V spoločnosti ARJ, a. s., ktorá vlastní 50 % v držiteľovi licencie (Markíza Slovakia, s. r. o.) vlastním 34 %.

Ako sa vyrovnáte so svojím podielom po voľbách?

„Dodržím zákon. Nesmiem byť v orgánoch, nesmiem byť štatutárnym zástupcom. Pokiaľ by som bol v niektorej z ústavných funkcií, prestanem byť spoločníkom v TV Markíza.“

Stretli ste sa pred niekoľkými týždňami s Jiřím Šmejcom (jeden z hlavných majiteľov televízie Joj)?

„Stretnutie navrhol on. Nebol som proti, v zásade je dobre sa poznať. Väčšinou sme rozoberali otázky okolo peoplemetrov. Vysvetlil som mu, že nie sme proti spolupráci na tomto projekte, ale treba pri zvolenom postupe vyjsť v ústrety najmä STV, ktorú predsa len často nezmyselne oveľa viac obmedzuje zákon. Ak majú mať peoplemetre význam, musia sa na ich prevádzke podieľať všetky televízne stanice.“

Nebolo to v súvislosti s problémami okolo Joj?

„Jojka má problémy?“

Česká produkční 2000 má problémy.

„Tá, áno. Bolo to však iba prvé stretnutie, ktoré malo skôr zdvorilostný charakter.“

Čo hovoríte na vstup podnikateľa v oblasti tlačených médií Ivana Kmotríka do Mac TV, prevádzkovateľa Joj?

„Ja by som to nerobil, ale pokiaľ má jeho konzorcium dosť zdrojov a túži robiť podnikateľské kroky v televíznom svete, prečo nie?“

Aké sú vaše vzťahy s majiteľmi Joj?

„Rozhodne lepšie ako so Železným.“

Majiteľom vydavateľstva denníka Národná obroda sa stala spoločnosť Výhra, v ktorej ste podľa obchodného registra jediným majiteľom. Nie je to konflikt záujmov?

„Už dávno tam nie som. K zmenám došlo ešte pred tým, ako sa Výhra stala vydavateľom.“

Kto ju teda vlastní?

„Robo Beňo. Ja nemám žiadny podiel, bolo by to porušenie zákona.“

Čo bude s nadáciou Markíza vzhľadom na váš vstup do politiky?

„Podľa mňa sa nezmení nič. Možno budem mať menej času, ale určite chcem v charitatívnej činnosti pokračovať.“

Ako bude vyzerať predvolebná kampaň na obrazovke televízie Markíza? Zákon nepovoľuje kampaň v súkromných elektronických médiách.

„Nebudeme robiť žiadnu kampaň.“

Žiadne šoty pre žiadnu politickú stranu?

„Nie.“

Vladimír Mečiar bol na vašej svadbe. Bolo to z vďaky za licenciu na vysielanie alebo z priateľstva?

„S tou myšlienkou vtedy prišla moja Vierka. Vladimír Mečiar mal v roku 1991 takmer 80-percentnú podporu a my sme tiež patrili medzi jeho fanúšikov. Poznali sme ho len cez médiá, Vierka ho párkrát stretla pri výrobe spravodajských reportáží (robila v STV redaktorku) a práve v čase, keď ho odvolali a mnohí mu nevedeli prísť na meno, chceli sme urobiť niečo, čím by sme vyjadrili nesúhlas s takýmto postupom. Celý deň ho Vierka hľadala, kým našla vilu na Radlinského ulici a na sekretariáte vládnucu Annu Nagyovú. Samozrejme, že ju vyhodila. Sadla si na lavičku do záhrady a po troch hodinách čakania sa jej z okna sám expremiér opýtal, čo tam robí. Slovami: ‘Prišla som vás pozvať na svadbu,‘ mu takmer vyrazila dych. Povedal, že ak bude mať čas, tak sa zastaví. Aj sa zastavil. Pokiaľ ide o licenciu, tú sme získali v roku 1995, svadba však bola o štyri roky skôr. Takže o vďake za ňu nemôže byť ani reči.“

Pozvali by ste ho aj teraz?

„Nemám pocit, že by som sa mal teraz pre to hanbiť. Veľa vecí sa odvtedy tak zábavne zamotalo a o to je život zaujímavejší. Mečiar urobil veľmi veľa chýb a musí za ne niesť zodpovednosť. Aspoň v mojich očiach mu slúži ku cti, že sa nikdy nehral na lepšieho, nikdy sa neodvolával na naše svadobné stretnutie. Nikdy sa nedožadoval ústupkov, protekcie či kompromisov. Nikdy nežiadal vysielací čas, či kameru na takú, alebo onakú udalosť. Keď sa naše vzťahy zhoršili a myslel si, že ‘ideme proti nemu‘, tak sa nahneval a všetci sme to pocítili. Bolo to jasné a svojím spôsobom férové.“

Myslíte si, že Mikuláš Dzurinda za svoj post vďačí Markíze?

„Nerád by som v tejto súvislosti hovoril o vďake. Markíza sa vtedy správala tak nie preto, aby bol Dzurinda premiérom a vyhrala opozícia, ale aby bol porazený štýl politiky, ktorý tu štyri roky predvádzal Mečiar, Slota a Ľupták. Aj keď nám dnes mnohí túto podporu vyčítajú, tvrdím, že sme vtedy nemali iné východisko. Akú sme mali alternatívu (a s nami drvivá väčšina médií), ak nie podporiť tých, ktorí sľubovali zmenu? V jednom z rozhovorov som povedal Jánovi Čarnogurskému, že by to mal byť Mikuláš Dzurinda, lebo vtedy bol aj mediálne schopný takúto úlohu zvládnuť. Reči o podmienkach či dokonca o vydieraní sú nezmysel, povedal som len svoj názor. Dnes ho kritizujeme, lebo vo veľa veciach sklamal, ale v žiadnom prípade to nie je dôvod ľutovať jeho vtedajšiu podporu.“

Takže ste mu pomohli?

„Nikdy to nebolo o dohodách či sľuboch, ktoré boli podmienené podporou v predvolebnej kampani. Nedohadovali sme si žiadne korytá či funkcie. Úplne by mi stačilo, ak by Mikuláš Dzurinda plnil tie sľuby, ktoré dal občanom.“

Podporovali ste aj SOP. Koho podporíte teraz?

„A to sa ma pýtate ako koho?“

Ako spolumajiteľa Markízy.

„Tak sa ma nepýtajte ako spolumajiteľa Markízy. Sedíte tu u predsedu ANO. Ja si nemyslím, že by som z pozície konateľa alebo spolumajiteľa mal záujem v tomto smere čokoľvek ovplyvňovať. Nikdy by som sa neznížil k tomu, aby som redaktorom prikazoval, nadával alebo dokonca vyvíjal na nich nátlak, ako majú robiť. To sú všetko ľudia, ktorí majú vlastný spôsob myslenia. Isteže, môžem bez problémov a otvorene oceniť, či naopak skritizovať konkrétny príspevok, ale nikdy podľa toho nerozdeľujeme odmeny, priazeň alebo funkcie vo firme. Ak chceme hovoriť o výhodách, ktoré od Markízy pociťujem, tak možno v tom, že ľudia v nej sú mi často názorovo blízki. Budovali sme tú firmu na zelenej lúke, vyberali sme si z viac ako tisíc uchádzačov. Je také nepochopiteľné, že sme vyhľadávali ľudí, s ktorými si rozumieme, s ktorými máme na veľa vecí spoločný názor? Ako dnes spravodajstvo vyzerá, závisí od slobodnej vôle slobodných redaktorov. Vybral som si ich, ale nikto z nich mi nikdy nepodpísal bianco zmenku na večný súhlas či doživotnú vernosť. Ak sa budú v Markíze cítiť slobodní, zostanú. Bez ohľadu na to, čo si o nich myslíte vy, licenčná rada či naši politickí oponenti. Pročko, Hospodárová, Rozboril či Kmotorková sú moji priatelia. Robili sme spolu roky, vážim si ich, vždy som bol a budem ochotný im pomôcť. Čo je zlé na tom, ak sa oni rozhodli pomôcť mne? To už si naozaj nevieme predstaviť obyčajnú slušnú ochotu pomáhať bez toho, aby sme za tým nevideli príkazy, zákazy či dokonca nátlak? (pozn. red. - Viera Rusková je vedúcou vydania v redakcii spravodajstva Markízy)

Máte v spravodajstve nejakú hranicu o informovaní o jednotlivých politických stranách?

„Akú hranicu?“

Napríklad, či sa politické strany objavujú v spravodajstve podľa preferencií, alebo iného kľúča?

„Markíza má vlastný monitoring, ktorý zohľadňuje priestor pre politickú stranu a do času vyhradeného strane započítava aj čas pre ministra, ktorého príslušná strana nominovala. Podľa toho sa snaží rozdeľovať čas úmerne zodpovednosti, ktorú politické strany majú, a preferenciám, ktoré dosahujú. Pokiaľ ide o kritiku, vždy sme tvrdili, že Markíza bude a zostane kritická najmä voči vládnym stranám, lebo tie majú moc, rozdeľujú naše dane a spravujú veci verejné. Dávam vám čestné slovo, že ak bude ANO členom vládnej koalície, Markíza k nej bude pristupovať rovnako nekompromisne.“

Ak sa dostanete do vlády, o aké kreslo máte záujem?

„Touto otázkou sa skutočne nezaoberám. Som tak trochu vo zvláštnej situácii, pretože naozaj nepotrebujem ministerské kreslo, aby som bol známejší, bohatší či vplyvnejší. Prvoradý je úspech aliancie a jej zastúpenie v parlamente. Potom sa budeme rozprávať o postoch.“

Takže zatiaľ si to necháte pre seba?

„Ak budeme súčasťou vládnej koalície a volebné výsledky či koaličné rokovania nám prisúdia príslušný počet ministerských kresiel, nebudeme mať problém obsadiť ich kvalitnými ľuďmi. V tom prípade budem poslancom a nemám s touto predstavou žiadny problém. Ak by sme ale získali taký počet hlasov, ktorý by nás oprávňoval nominovať nášho kandidáta na predsedu parlamentu či predsedu vlády, určite sa nepôjdem schovať pod lavicu.“

MIRKA HOROBOVÁ

utorok 6. 8. 2002
© 2002 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ