BRATISLAVA. Ak by sme sa pozreli iba na štatistiku s ponukou práce za posledné mesiace, vláda boj za Zákonník práce počas krízy prehráva. Keď sa pred dvoma rokmi prijímala novela Zákonníka práce, premiér Robert Fico povedal, že novela by mala zabrániť živnostiam z donútenia a nemalo by sa stať, že napríklad práca predavačky sa bude vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.
Ponuky pre živnostníkov sú na tom lepšie
Za prvých päť mesiacov tohto roka klesol v medziročných porovnaniach počet pracovných ponúk na pracovnom portáli Profesia.sk o 38 percent.
Počet ponúk, ktoré sú vhodné pre ľudí, ktorí chcú pracovať na živnosť, klesol o osem percent.
Riaditeľ Profesie Dalibor Jakuš si preto myslí, že firmy sú v kríze opatrnejšie a hľadajú ľudí na živnosť viac ako na trvalý pracovný pomer. „V prípade spolupracovníkov na živnosť je jednoduchšia možnosť ukončenia spolupráce, ako aj prípadnej úpravy zmluvného vzťahu než v prípade zamestnancov na pracovnú zmluvu," povedal Jakuš.
Opatrnosť zamestnávateľov sa najviac prejavila v cestovnom ruchu, hotelierstve či poisťovníctve, kde medziročne narástol počet ponúk vhodných na živnosť o viac ako 70 percent. Nárast počtu ponúk vhodných aj na živnosť vidieť tiež v bankovníctve, personalistike či financiách a účtovníctve.
„Reštaurácie a hotely sú výrazne zasiahnuté krízou, a preto sa snažia mať flexibilnú pracovnú silu. Je zaujímavé, že ide pritom o bežné pozície ako čašníci a kuchári," povedal Jakuš.
Menej istoty, no zarobia viac
Riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Robert Kičina hovorí, že firmy zamestnávajú viac ľudí na trvalý pomer, ak chcú znížiť ich prípadnú fluktuáciu, najmä však v čase konjunktúry.
PAS vlani vypočítala, že pri rovnakých nákladoch práce platia živnostníci približne o polovicu nižšie odvody a nižšie dane a ich čistý príjem je oproti zamestnancom vyšší.
Pri nákladoch práce na úrovni priemernej mzdy zostalo vlani živnostníkom v čistom asi o 200 eur mesačne viac ako zamestnancom. Ak menšiu časť z uvedeného prebytku odložia napríklad na sporiaci účet v banke, nižší dôchodok by v budúcnosti nemali mať.
„Nedávno sa živnostníkom znížili odvody do rezervného fondu, čiže zarobia v čistom ešte o pár eur viac," hovorí Kičina.
Na otázku, či sa v čase neistej práce stále oplatí robiť na živnosť, odpovedal, že áno. Ak ide o dlhodobú dohodu, v ktorej sú práva a povinnosti oboch zmluvných strán veľmi podobné ako pri pracovnoprávnom vzťahu, napríklad počítajú s vyplatením určitej sumy v prípade ukončenia spolupráce zo strany podniku.
„Podľa mňa pozitívum v podobe nižších daní a odvodov prevažuje existujúce negatíva. Či je takýto vzťah výhodný, si musí zodpovedať každý sám," povedal Kičina.
Zákonník práce živnostníkov nechráni
O rozdielnom postavení a ochrane živnostníkov oproti zamestnancom sme sa rozprávali s advokátom VENDELÍNOM BENKÓCZKIM.
V čom je rozdiel, ak pre firmu robí živnostník a rovnakú prácu robí aj zamestnanec?
„Z právneho hľadiska ide o dva úplne odlišné vzťahy, na ktoré sa vzťahujú úplne odlišné zákony. V prípade zamestnávania zamestnancov v pracovnom pomere ide o takzvaný výkon závislej práce fyzických osôb pre iné osoby podľa úpravy Zákonníka práce. V prípade práce na živnosť ide o podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Zákonník práce výslovne určuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere. Závislá práca, ktorá nie je založená na princípoch Zákonníka práce, je nelegálna. Podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov nie je závislou prácou."
V čom sa to líši?
„Základné obsahové rozlíšenie, aby živnosť nebola považovaná za závislú prácu, je v tom, že živnostník uvedenú činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nielen pre jednu osobu, takpovediac zamestnávateľa, pričom nie je voči týmto osobám v podriadenom postavení. Pokiaľ nie je splnená niektorá z podmienok v definícii závislej práce, nejde o závislú prácu."
Ako sú napríklad počas organizačných zmien vo firme chránení ľudia, ktorí pracujú na živnosť?
„Živnostníci nemajú zo Zákonníka práce zaručenú žiadnu ochranu a nevzťahujú sa na nich ustanovenia Zákonníka práce. Živnostník má len tie práva, ktoré si zmluvne dohodol."
Nezamestnaní chcú v kríze podnikať
Viac ako dávať príspevky na podnikanie by vraj pomohlo tolerovať iné formy zamestnávania.BRATISLAVA. Počet živnostníkov spomedzi pracujúcich ľudí na Slovensku bol podľa údajov z Eurostatu vlani 12, 8 percenta.
V porovnaní s ostatnými krajinami je to priemerný podiel.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti hovorí, že podiel živnostníkov v krajine je daný aj historicky. „Na podiel živnostníkov v krajine vplýva najmä typ ekonomiky, historické zvyklosti a legislatíva. Kolektívne vlastníctvo, ktoré tu bolo štyridsať rokov, rozvoju živností nepomohlo," povedal Páleník.
Nemyslí si, že by počet živností mal s krízou pribúdať. „Ukončenie živnosti sa skôr podobá zrušeniu podniku, a preto sa môže stať, že počet živnostníkov nebude klesať tak prudko ako počet zamestnancov, a tým sa ich podiel štatisticky zvýši," povedal Páleník.
S prepuknutím krízy vzrástol záujem ľudí evidovaných na úradoch práce o príspevok na samostatne zárobkovú činnosť. Za marec dostalo príspevok skoro dvetisíc nezamestnaných.
V komisiách, ktoré majú schvaľovať príspevky na rozbehnutie podnikania u ľudí z úradov práce, sedia aj zástupcovia živnostenského zväzu. „Prakticky posúdime, či predložený podnikateľský zámer je reálny a má predpoklady trvalo udržať novú živnosť," povedala Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. Samotná analýza, ktoré odvetvia by v konkrétnych regiónoch potrebovali nových podnikateľov, Kromerovej chýba.
„Riešiť krízu by pomohlo skôr odstránenie zbytočnej administratívy a uľahčenie zamestnávania všetkými formami. Ak zamestnanci prídu o pravidelné príjmy, spoločnosť by mala tolerovať aj nadčasovú prácu a všetky formy zárobkovej činnosti," povedala Kromerová.
