BRATISLAVA. Dnešné deti sa naučia veľmi rýchlo komunikovať s počítačom, často ale majú problém zhovárať sa so svojimi spolužiakmi, čítať pocity iných. Práve v tom by im mohlo pomôcť divadlo.

Metódy dramatickej výchovy majú v mimoškolských aktivitách, ale aj v učebnom procese veľké uplatnenie. Divadelnými aktivitami deti získavajú komunikačné zručnosti, pestujú v nich spontánnosť, tvorivosť i schopnosť improvizovať.

Dráma v rozvrhu chýba

Prvky divadla využívajú učitelia najčastejšie v materských školách, potom na prvom stupni základných škôl, vo vyšších ročníkoch najmä na hodinách etickej a náboženskej výchovy či literatúry. Dramatická výchova by však mala byť popri literárnej, hudobnej či výtvarnej výchove aj súčasťou estetickej výchovy.

Vo výchove detí k divadlu má naše školstvo veľké rezervy, na základných školách sa dramatická výchova do rozvrhu takmer nedostáva. Ak je v triede väčší počet žiakov, prakticky nie je možné zapojiť ich do divadelných aktivít. Iná situácia je na niektorých alternatívnych školách, na základných umeleckých školách či v centrách voľného času.

„V literárno-dramatických odboroch sa divadlo nenacvičuje, ale tvorí, pričom sa akceptuje prínos každého dieťaťa bez ohľadu na jeho talent. Proces je dôležitejší ako výsledok“ opisuje princípy tvorivej dramatiky Marica Mikulová z katedry bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU. Práca s bábkou či predmetom niekedy pomôže prekonať blok, ktorý dieťa má.

Hudba láka viac

V septembri 2008 nastúpilo do základných umeleckých škôl viac ako 98-tisíc žiakov, z toho si však len 4202 zvolilo dramatický odbor. O hudbu je desaťkrát väčší záujem. Od januára 2007 školy financuje samospráva, čo v niektorých mestách spôsobilo problémy. Rôznorodé je aj obsadenie miest pedagógov, špecializované štúdium pre učiteľov literárno-dramatických odborov u nás neexistuje.

Súborov detskej dramatickej tvorivosti je u nás vyše tristo, 164 z nich je činoherných, 17 hudobných, 48 bábkových, 30 recitačných, jeden pantomimický, ďalších 51 pohybovo-tanečných. Chodí do nich skoro 5-tisíc detí do 15 rokov.

Vlani cez krajské prehliadky v kvalifikácii na celoštátnu súťaž Zlatá priadka v Šali prešlo 82 súborov a 16 scénických miniatúr, v ktorých účinkovalo vyše 1500 detí. Najúspešnejšie kolektívy a sólisti postupujú na Scénickú žatvu v Martine.

Koordinátorom a odborným garantom krajských a celoštátnych prehliadok je Národné osvetové centrum.

Tradícia sa stráca

Dramatická výchova mala u nás dlhú tradíciu, v deväťdesiatych rokoch sa ale mierne utlmila. „Mnohé detské divadelné a bábkarské súbory zanikli, pretože stratili zriaďovateľov ako domy odborov či domy pionierov, ktoré im vytvárali materiálne a finančné zázemie,“ hovorí riaditeľka kabinetu amatérskej umeleckej tvorby NOC Alena Štefková. Iné súbory sa dokázali zmeniť na občianske združenia, okrem umeleckej činnosti však dnes musia riešiť aj to, kto ich bude financovať a kde môžu žiadať o granty.

„Divadelné krúžky pri školách a škôlkach sa stali zriedkavým javom, bábkové divadlo sa dostalo na úplný okraj záujmu,“ tvrdí Peter Palik, divadelný režisér a odchovanec prievidzského detského divadla „A“. V mnohých regiónoch sa podľa neho pracuje s už prekonanými metódami. Učitelia a vedúci súborov sa zväčša spoliehajú na vlastnú intuíciu, ktorá sa však nie vždy opiera o základy tvorivej dramatiky. V súčasnosti dochádza k istému pozitívnemu obratu, prispievajú k nemu podľa neho aj absolventi pedagogických a umeleckých škôl.

Pomoc pre problémové deti

Divadlo môže v istých prípadoch aj liečiť. Dramatické prostriedky sa využívajú na osobnostný rast či emocionálne ozdravenie.

„Žiaľ, chýba pružný, otvorený systém, v ktorom by deti aj dospelí mohli prísť do centra a vybrať si terapiu,“ hovorí Katarína Majzlanová z katedry liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.

„Deti sa dostávajú do poradní na odporúčanie pedagógov či pediatrov, až keď majú v školách vážne problémy. V takom prípade to ale ich rodičia berú viac z donútenia.“