BRATISLAVA. Problémom pre premiéra Roberta Fica už nie sú len energetické monopoly, ktoré majú „tú drzosť“ navrhovať zvýšenie cien energií, či zlí obchodníci, ktorí by chceli zneužiť prechod na euro na vlastné obohatenie na úkor ľudí.
Najnovšie si premiér vzal na mušku komerčné banky. Vyčíta im, že nechcú poskytovať viac úverov, aby tak firmám pomohli prekonať ťažké časy svetovej ekonomickej krízy, ktorej dosahy začína pociťovať už aj Slovensko. Pohrozil im, že ak to nezmenia, začne zdaňovať zárobky bánk z úrokov, alebo zníži bankové poplatky.
Banky mlčia
S bankami sa má stretnúť na budúci pondelok a situáciu riešiť. Tie preto na premiéra reagovať nechcú. Protiargumenty si nechávajú v zálohe. „Nebudeme sa vyjadrovať, až pokým si to nevyjasníme na spoločnom stretnutí,“ povedal za banky šéf Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský.
Viacerí ekonómovia však nad tým, čo hovorí premiér, krútia nechápavo hlavami. „Premiérovi nič nehovorí pojem nezávislá menová politika a regulácia finančného sektora. Nastal zrejme čas, aby si ho guvernér Národnej banky pozval na ďalšie školenie tak, ako to bolo krátko po voľbách ohľadne zavedenia eura,“ myslí si o premiérových aktivitách ekonóm z Mesa 10 Ján Marušinec.
Vláda podľa ekonómov nemôže rozhodovať, koľko peňazí majú banky dávať do úverov. Riziko, že firmy nebudú splácať úvery, totiž nenesie vláda, ale banky. To, koľko banky poskytnú úverov, môže nepriamo – cez menovú politiku – ovplyvňovať centrálna banka. „Je to tak preto, aby vlády, najmä tesne pred voľbami, netlačili do ekonomiky inflačné peniaze. Snaha premiéra zvýšiť množstvo peňazí v obehu tlakom na banky je, akoby chcel sprevádzkovať vlastnú tlačiareň na peniaze,“ povedal analytik inštitútu Ineko Peter Goliaš.
Informovať, nie plašiť
Šéf Symsite Research Vladimír Dohnal si myslí, že premiér podobnými „nezodpovednými vyhláseniami podporuje krízu, šírenie paniky a negatívnych nálad“. Na trh tak vnáša neistotu, čo môže viesť k tomu, že niektoré firmy zastavia aj investície, ktoré by inak rozbehli. „Hovoriť o regulácii poplatkov a zdanení úrokových diferenciálov je choré a môže to mať veľmi negatívne dôsledky v strednodobom horizonte,“ povedal Dohnal. Vláda by podľa neho mala skôr urobiť informačnú kampaň, aby ľudia boli v tomto smere viac gramotní a dokázali si lepšie medzi bankami vyberať. „To podnieti konkurenciu a nakoniec môže viesť k zníženiu poplatkov.“
Neovláda základy ekonómie
Dohnal si na rozdiel od Fica nemyslí, že banky sú v úverovaní opatrné viac ako treba. Goliaš hovorí, že opatrnejšie sú, no preto, že kríza zvýšila riziko, že klienti nebudú splácať úvery. Skúsenosti s tým, keď banky poskytovali úvery, komu chceli, a politické objednávky neboli výnimkou, máme z 90. rokov. Väčšinu bánk vtedy vlastnil štát.
Banky stáli koncom 90. rokov pred krachom a za ich ozdravenie sme zaplatili desiatky miliárd korún. „Premiérove predstavy o regulácii sú posolstvom k voličom, za ktorých akože bojuje, ale aj odrazom toho, že neporozumel základom ekonómie a trhového hospodárstva,“ povedal Goliaš.
Premiérove ambície môžu naraziť na odpor Bruselu, únia bankové poplatky nereguluje. No mohlo by to dopadnúť aj horšie. „Investori môžu zareagovať tým, že odídu, respektíve, že neprídu noví. Potom zistíme, že nie je záujem o financovanie diaľnic alebo fabrík, ktoré dávajú prácu ľuďom,“ povedal Goliaš. Možnosti, o ktorých hovoril premiér, ministerstvo financií analyzuje. Národná banka sa k premiérovým slovám nevyjadrila.
