Experti zoradili vysoké školy podľa kvality. Svet o nás netuší, Česku môže konkurovať len jedna fakulta
Univerzity sú slabé, obstáli iba chemici

 Znižovanie podielu štátneho rozpočtu pre školstvo.

 Málo súkromných peňazí.

 Korupcia na školách.

 Pasívny prístup študentov.

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v rebríčku ARRA ako jedna z mála obstála. Ani ďalší úspech jej však nemusí pomôcť získať nových študentov.

Na internetovej stránke Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU môže pribudnúť ďalší oznam o tom, že je najlepšou technickou fakultou na Slovensku. Okrem toho najlepšie obstála aj v porovnaní s českou konkurenciou.

Dekana Dušana Bakoša to síce teší, ale vie, že nových študentov mu to nepriláka. Prvenstvo si totiž fakulta udržiava už štyri roky a počet poslucháčov jej z roka na rok klesá.

Škola dopláca na svoj názov. „Chémia nie je populárna,“ hovorí dekan, podľa ktorého záujemcov odrádza povesť fakulty – je vraj veľmi ťažká. Fakulte nepomohlo ani to, že mnohé stredné odborné školy zanikli.

Teraz má asi 1200 študentov. „Skúsenosť je však taká, že čo prijmeme do prvého ročníka, tak 40 percent odíde,“ tvrdí Bakoš, podľa ktorého mnohí študenti zistia, že na škole nemajú čo robiť, nezvládajú ju. Kto však doštuduje, s takmer istotou ho čaká, že sa zamestná. Lákadlom môžu byť zahraničné chemické firmy.

Profesor MAREK FILA z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky UK pôsobil aj na americkej Iowa State University a prestížnej Tokijskej univerzite. Slovenským školám podľa neho nepomôžu peniaze, ale generačná výmena.

Univerzita v Tokiu je na 19. mieste vo svetovom rebríčku. Bol rozdiel v porovnaní s Univerzitou Komenského hneď jasný?

„Samozrejme. Jednak profesorský zbor, toľko hviezd na jednej katedre, nositelia Nobelových cien. A inak vyzerali aj budovy a zariadenie. V tom čase som už mal dosť skúseností, nebol som preto v šoku, ale na prvý pohľad bolo zjavné, že je to najprestížnejšia univerzita Japonska, škola pre elitu.“

Sú tam naozaj tí najlepší z najlepších?

„Čo sa týka profesorov áno, ale pokiaľ ide o študentov, je to paradox. Je ťažké sa tam dostať, ale keď sa tam už raz niekto dostane, tak má vyhrané na celý život. Dosť som bol prekvapený, že študenti až tak usilovne nepracujú.“

Sú aj študenti v zahraničí iní ako tí na Slovensku?

„U nás nejde nikto na žiadne konzultačné hodiny. Štúdium je síce zadarmo, ale mnohým študentom ide len o ten papier. To je veľký rozdiel medzi nami a Amerikou, kde si platia vysoké školné. Študenti sa tam cítia ako zákazníci a presadzujú svoje právo, aby som látku vysvetlil tak, aby ju pochopili.“

Majú naše školy podmienky na to, aby mohli konkurovať zahraničiu?

„Aj u nás na niektorých univerzitách sú niektoré fakulty alebo katedry kvalitné. Ale keď sa berie celý obraz univerzity a berú sa kritériá, ako to robí ARRA, tak niektoré katedry sú kvalitné, ale univerzita ako celok vyznie zle. Potom v svetových rebríčkoch nemajú naše univerzity šancu. Z našej univerzity ešte nikto nikdy nebol nositeľom Nobelovej ceny.“

Čo môže byť liekom? Postačí, ak dáme do systému viac peňazí?

„Nie je to len o peniazoch. Asi musí nastať nejaká generačná výmena, aby prišli ľudia, ktorí inak rozmýšľajú. Teraz, keby sa aj napumpovalo do škôl dvakrát toľko peňazí, ako majú, tak sa nič nezmení. Učili by tí istí ľudia, akurát by dostávali vyšší plat. Vidím však pozitívny trend, ľudia sa po rokoch strávených v západnej Európe či Amerike chcú vrátiť. Peniaze by pomohli na zaplatenie mladých šikovných ľudí, ktorí dnes odchádzajú zo školy pre peniaze. Idú tam, kde dostanú okamžite vyšší plat. Ale kým sa z nich stanú ozajstné hviezdy, to potrvá.“