BRATISLAVA. Na slovensku po Slovensky. Za takúto vetu, napríklad v tlači, by ministerstvo kultúry podľa novely zákona o štátnom jazyku mohlo udeliť pokutu od 100 do 5–tisíc eur. Novela, ktorá je v pripomienkovom konaní, reaguje na nárast porušení zákona o štátnom jazyku a na nízku kvalitu jazykovej kultúry. Súčasný zákon pokuty nepripúšťa.
Ak by novelu schválili v navrhovanej podobe, kontrolu jazykovej čistoty bude strážiť ministerstvo, rádiá a televízie má kontrolovať Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ministerstvo sľubuje, že pokuty rozdá len pri závažných porušeniach a len v nevyhnutných prípadoch. Pokute musia predchádzať písomné upozornenia.
Jazykovedcov asi vynechali
Aj vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity René Bílik si myslí, že je potrebné zvyšovať úroveň používania jazyka, zákon a pokuty však k tomu určite neprispejú. „Keď v návrhu čítam, že vláda sa má raz za dva roky zaoberať správou o používaní štátneho jazyka, mám pocit, že sa niekto zbláznil.“ Ministerstvo si jazykovedcov návrhom nenaklonilo a pri príprave zákona s nimi zrejme veľmi nekomunikovalo. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra oficiálny návrh zákona od ministerstva nedostal, hoci ho už mala prerokovať Ústredná jazyková rada, poradný orgán ministra kultúry v oblasti štátneho jazyka, ktorej členmi sú aj niektorí jazykovedci SAV. Ústav tak plánuje urobiť čoskoro v rámci pripomienkového konania, s návrhom pravdepodobne úplne súhlasiť nebude.
Bílik hovorí, že kľúčom k zvýšeniu jazykovej kultúry je zmena obsahu a foriem vzdelávania v materinskom jazyku a kultivácia komunikácie v škole i v rodinnom prostredí. Považuje to za problém kultúry, ktorý nie je možné regulovať zákonom, navyše s represívnymi prvkami.
Nedostatky v používaní jazyka súvisia s nízkym záujmom detí i dospelých o čítanie a s komunikáciou cez SMS správy a elektronické médiá. Tie deformujú slovenčinu napríklad tým, že nepoužívajú diakritiku.
Prekladatelia pochybujú
Zmysel zákona a sankcií pri zvyšovaní jazykovej kultúry spochybňuje aj Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov (SAPT). Iveta Šechnyová, predsedníčka výkonného výboru SAPT si myslí, že budovanie jazykovej kultúry je dlhodobá záležitosť a dôležité je vytvárať potrebu istej kultúry jazyka. „Na toto je spomínaná novela určite málo,“ hovorí.
Dodržiavanie zákona chce zabezpečovať ministerstvo vlastnými ľuďmi. Kto bude o udeľovaní pokút rozhodovať, nespresnilo. Podľa hovorkyne ministerstva kultúry Sone Čermákovej Uličnej zákon nemá ambíciu vyriešiť všetky problémy súvisiace s neuspokojivým stavom jazykovej kultúry. „Určite však môže prispieť aspoň k odstráneniu niektorých nedostatkov v istých vymedzených oblastiach verejného styku.“
Novinkou je tiež kontrola textov na pamätníkoch a pamätných tabuliach. „Schvaľovanie konečného znenia textov ministerstvom kultúry sa navrhuje na základe skúseností z praxe, keď sa po zistení nedostatkov v textovej časti pamätníkov a pamätných tabúľ musela nákladným spôsobom zabezpečovať ich oprava,“ hovorí Uličná. Text tabule nemusíte povinne zasielať na ministerstvo kultúry - ide o službu, ktorú ministerstvo poskytne na požiadanie a bezplatne.
Keď v návrhu čítam, že vláda sa má raz
za dva roky zaoberať správou
o používaní štátneho jazyka, mám pocit, že sa niekto zbláznil.
René Bílik, vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity
