Tretí deň džezákov potvrdil, že tento ročník bol naozaj vydarený a možno aj najvyrovnanejší v histórii festivalu. Ak hudba vyvolá pocit, že život je skvelý, nemôže dať viac. A to sa počas troch festivalových večerov stalo niekoľkokrát.

Záverečný večer festivalu Bratislavské jazzové dni otvoril Peter Breiner s projektom Triango. Skvelý aranžér a robustný klavirista hrá tango vo veľmi pekných úpravách s výnimočnými hudobníkmi – akordeonistom Borisom Lenkom a huslistom Stanislavom Palúchom.

Krehkosť a zároveň vášeň juhoamerického importu správne naformátovala publikum. Ktovie, či Breiner dostal erotické ponuky od dám (na internetovej stránke píše, že ich po vystúpení Trianga dostáva), ale všetkým ostal príjemný pocit, že sa stali účastníkmi niečoho nevšedne pekného.

Tento dojem upevnilo vystúpenie nemeckej formácie [re:jazz], akustického sexteta, ktorý sa preslávil jazzovými prerábkami skladieb kolegov z elektronickej a tanečnej scény. Šesť pánov hrá krásne a speváčka Inga Lühning hudbe dodávala teplo, žiaru a pozitívne vibrácie. Určite som nebol sám, pre koho boli títo mladí ľudia jedným z vrcholov večera.

Slováci a svet

Ján Fabrický je slovenský bubeník, ktorý roky žije v Švajčiarsku, pôsobil aj v Amerike. Na festivale vystúpil s renomovanou americkou huslistkou Karen Briggs. Kapelu tvorili vynikajúci hudobníci z rôznych krajín – skvelý basgitarista z Kamerunu, rovnako vynikajúci perkusionista zo Senegalu, saxofonista z USA s japonskými koreňmi, klávesista z Turecka a slovenský gitarista (Juraj Burian).

Na vystúpenie sa dôkladne pripravili, celé dva dni skúšali priamo v PKO a bolo to počuť. Skladby boli premyslené, témy logicky striedali improvizácie, celé to pôsobilo o niečo chladnejšie a racionálnejšie ako to, čo znelo dovtedy, ale aj taký je jazz. Aranžmány boli demokratické, výdatne a dobre si zahrali všetci a huslistka z kapely ani veľmi netrčala.

Vystúpenie bolo doteraz najväčším Fabrického triumfom v histórii jeho koncertovania na tomto festivale.

Na druhom pódiu v pauzách spievala Anita Soul svoje funkovačky a dokázala, že je výborná a na džezáky patrí. Napokon, sprevádzali ju špičkoví muzikanti. Mimochodom, Martin Valihora je ďalší bubeník, ktorý pôsobí v zahraničí.

Vyvrcholenie

Vystúpenie speváckej legendy Ala Jarreaua bolo do značnej miery vyvrcholením celého festivalu vôbec, lebo hviezdy takéhoto formátu nie sú v Bratislave až také bežné.

Al Jarreau je úplná legenda, človek, ktorý spoluvytváral idió­my moderného džezového spevu. Sprevádzala ho päťčlenná skupina a speváčka s výzorom elfa. Bicie, gitara, basgitara, klávesy a druhé klávesy, na ktorých hral kapelník Joe Turano, a alternoval to so saxofónmi. Všetko ultraprofíci, ktorí nielenže úžasne hrajú, ale do hudby sú ponorení úplne celí.

Zamrzel zvuk, ktorý bol dosť „chuchvalcovitý“, a, čo je úplne neuveriteľné, hlas speváka sa trochu strácal v nesúrodej zvukovej mase. A to si kapela doviezla vlastného zvukára.

Jarreau má 68 rokov a chcieť od neho, aby mal hlas taký pevný a komplexný ako vo vrcholných okamihoch kariéry, by bolo nefér. Napriek tomu však nebolo treba žiadne protekčné dávky tolerancie. Bol to skrátka veľký koncert so skvelými skladbami a úplne najlepší možný záver džezákov.

Autor: Marián Jaslovský